Jana Faltinová je zvolenská umelkyňa. Venuje sa výtvarnému umeniu. Je členkou skupiny Zvolenská sedmička. Je to občianske združenie, ktoré zoskupuje výtvarníkov, umelcov či fotografov a pomáha rozvíjať ich schopností a zručnosti vnútri skupiny. Ako celok organizujú rôzne výstavy, kde podporujú aj začínajúcich umelcov. Tiež spolupracujú na kultúrnych akciách a podujatiach spolu s mestom či Slovenskou národnou galériou.
Ste členom Zvolenskej sedmičky od roku 1999, čo vás k tomu priviedlo?
Je to zaujímavý príbeh. Ja som bola študent—umelec a musela som absolvovať stredoškolskú prax, tú som mala na Mestskom úrade. Tam mi povedali o existencií Zvolenskej sedmičky, dali mi aj kontakt. Potom už nebol problém stretnúť sa. Boli sme na takej neformálnej schôdzi 23. júla v `89 a o deň neskôr som oslavovala osemnáste narodeniny.
Čo bolo potrebné absolvovať, aby ste sa stali členkou ZV 7?
Pre mňa bolo celkom náročné dostať sa do združenia. Teraz sa mi ti zdá menej náročné. Odo mňa chceli obrazy a nové diela či iné ukážky. Môj „prijímač“ bol ťažší ako ďalšie nasledujúce. Asi o 2-3 roky neskôr som sa stala šéfkou združenia a prijímače boli v zmysle: Ukáž, čo vieš! Angažuješ sa, fajn… a bolo hotovo.
Myslíte si, že ľudia sa zaujímajú o umenie viac teraz? Ako by ste zhodnotili možnosti skupiny vtedy, keď ste začínali, a teraz.
Osobne si myslím, že v tých rokoch boli lepšie možnosti. Ľudia nepoznali to umenie. Je možné, že to tak vidím preto, lebo vtedy som bola mladá a prežívala som väčšiu nádej či zanietenosť.
Na čele ZV 7 ste stáli asi štyri roky. Bola to náročná úloha?
Združenie nemá tak mnoho akcií, ktoré by dávali zabrať. Ale v rámci Zvolena je to jedna z najsilnejších skupín. Okrem nás sa tu angažujú ešte Rotary club či šermiari z Ricassa. Zvolenská sedmička spolupracuje s mestom alebo s SNG, venuje sa deťom. Myslím si, že v týchto záležitostiach vedieme, ale nechcem sa určite chváliť. Stále sa dá zdokonaľovať.
Plánujete nejaké akcie v najbližšej budúcnosti? Nedávno sa konal aj Ateliér pod nosom, o ktorom sme písali na našich stránkach.
To je jedna z každoročných akcií, ktoré usporadúvame. Ešte predtým bol aj Zvolenský výtvarný salón — výstava výtvarníkov ZV 7 a pozvaných hostí na zámku. Podujatia máme rozložené podľa finančných a časových možností členov. Od nového roku máme aj nové akcie, napr. MDD na zámku, salón. Potom sme zvykli organizovať Mlyn-Art alebo Hrad-Art na Vígľaši. To bol plenér v prírode, kde ľudia tvorili a pracovali.
Na každoročné podujatia prinesiete aj nejaké novinky, pokiaľ je to možné. Máte už nejaké za sebou?
Tento rok som si sama vymyslela, že do Ateliéru pod nosom zapojíme viac deti. Nápad bol taký, že okrem klasického programu a prezentovania diel, budeme učiť deti maľovať. Veľmi ma to bavilo, rada pracujem s deťmi, nie je to vždy jednoduché. Je to aj jedna z aktivít, ktoré robím na zámku. Som tu lektorkou a aj roky brigádovania predtým som sa venovala deťom.
Aké vekové kategórie detí zvyknete učiť?
Učím maličké deti—začiatočníkov miešať farby. Väčšie deti nepotrebujú lektora. Ak sa v nich talent prejaví skôr je pravdepodobné, že pôjdu na umeleckú školu. Pokiaľ budem môcť a pokiaľ sa nájdu financie (na farby, štetce, výkresy), tak sa budem zaoberať výučbou detí.
Vy sa venujete maľbe a kombinovaným technikám. Keď kombinujete, aké materiály či metódy využívate?
Kombinované techniky v maľbe znamená, že pracujete aj s niečím iným ako s farbami. Napríklad asanbláž. Do farby môžete zakomponovať nejakú hmotu či kamene, robíte plastiku. Vytvárate tak 3D obrazy.
Od kedy vás zaujíma umenie? Pamätáte si ešte svoje prvé pokusy? Kedy ste mali pocit, že ste sa pohli vpred v umeleckej sfére svojho života?
O umenie sa zaujímam od malička. Keď som bola malá obišla som pastelkou celú kuchyňu, potom sme to všetci gumovali. Ako som dokončovala strednú školu, nemohla som ísť svojou cestou. Mala som ísť študovať na ekonomickú vysokú školu. Tak som tam išla a dokončila som ju. Skúsila som aj umeleckú vysokú, ale chýbali mi základy a takisto som sa často stretávala s predsudkami voči ekonómke- umelkyni.
Máte v maľbe nejaký favorizovaný druh umenia? Tvoríte radšej abstrakciu, alebo preferujete realizmus?
Ja sa snažím naučiť maľovať. Veľa umelcov hovorí: Mám svoj štýl, už som sa našiel! Tomu neverím. Ak máš svoj štýl, opakuješ niečo naučené. Je to také pásová výroba. Ja by som sa najradšej naučila všetko. A je to vidieť. Tvorím realisticky aj „trafené“ avantgardy.
Je vôbec možné naučiť sa všetkému?
Nie, bohužiaľ nie je na to dosť času. Aj keby som nerobila nič iné len maľovala, nestihla by som to.
Kto je alebo bol vaším umeleckým vzorom?
Tým, že sa venujem rôznym štýlom a mám rôzne obdobia tvorby, vzor by sa hľadal veľmi ťažko. V každej sfére by som musela mať aspoň jeden a to by bolo náročné. Aj teraz je v bašte na zámku výstava Miroslavy Boleslavskej. Jej diela ma tiež zaujali, istým spôsobom ju môžem pokladať za vzor. Nechajme to ale pri tom, že nemám stály vzor. Tým že mám aj päťročné dieťa aj dom aj prácu je ťažké tvoriť. Väčšinou mám na to vyhradené noci.
Článok: Silvia Kopčanová.
Podobná téma.
- Retrovízie Miroslavy Boleslavskej na zvolenskom zámku
- Ateliér pod nosom 2011, Zvolen
- XVIII. Zvolenského výtvarného salónu