Vodník krstným otcom

Posted on 21/01/2012 od IMG_1979 in Knižnica, Kultúra // 0 Comments

Vodník krstným otcom.Foto: Ján Števonka.

Kedysi dávno-pradávno, keď sa kráľ Matej na poľovačkách ponevieral, zvodné víly sa jeho pohľadu uhýbali, pastvinami zvolenskými spiežovce ovečiek spievali a vodníci sa nebáli ešte z vôd Hrona zelené klobúčiky vystrčiť, zvyklo sa i svorne, i dobre žiť. Odvtedy si však človek na kadečo privykol. V lesoch už poriadku nieto, a tak sa z nich postupne vykradli škriatkovia, v baniach ani len chvostíka jašteričieho a čertom na miesto kopýtok štrngajú za chrbtom potajme ukradnuté zlatky. Namojveru, včera hádam zázrak! Svet zvolenský sa na hlavu postavil, alebo sa nám všetkým pred očami zamarilo, no pred nami vodník stojí! Pravý, rýdzi, najzelenší, akého si viete predstaviť. Len veľké okále mu zo zelenej tváre na ľud hľadeli. Popravde, odhodlanec neukradol ani jednu ľudskú dušu, a veru nás kol neho bolo dosť! V zelených paprčiach držal krčiažtek, aj sme sa naľakali, že do neho chce hádam dušičky poukladať, keď on zrazu (no nie sám) vylial z neho vodu rovno na knihu! Žaburinou nesmrdel, slovka neprevravel, dych sa mu bez vody nekrátil, s vílou, čo si pod pazuchou so sebou doviedol bol viac ako zadobre a ešte aj Tóna Krištína nahovoril, že by mu tú knihu, čo ju krstil, v rukách držal.

Možno, že…. sa všetko na dobré začína obracať. Víly pohronské medzi ľudí prichádzajú, vodníci sa navrátili do tunajších vôd a ľudia začínajú opäť čítať knihy. Kto neverí, nech len kukne do „Povestí z Pohronia“. Spisovateľ Peter Urban (1962) iste bude z povesťami za dobre. Až tak za dobre, že sa mu podarilo mnohé z nich spísať a vždy z nich čosi uložiť do zálohy pre ďalšie vydania. Jeho knižný debut Čertova svadba z roku 2005 predstavuje povesti zo stredu Slovenska. Povesti, rozprávky a príbehy z Krupinskej planiny sa ukryli rok na to do knihy Kamenná žena.

V piatok 20. januára 2012 do života uviedol svoje „Povesti z Pohronia“ v Krajskej knižnici Ľ. Štúra vo Zvolene. Okrem krstných – posledného tekovského vodníka, prostovlasej víly a RNDr. Antona Krišína z Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen – sa pri dlho očakávanom novorodeniatku zišli aj „matičiari“. Riaditeľ Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine, Stanislav Muntág, poďakoval autorovi: „Peter Urban pomáha svojou tvorbou vypĺňať mapu povestí Slovenska. Jeho kniha je napísaná srdcom a rozhodne si ju treba prečítať.“ Apelujúc na nesporne zaujímavý a prívetivý štýl autora, ktorý sám o sebe hovorí ako o laikovi v literárnom žánri povestí, vyzdvihneme aj výstižné ilustrácie Jána Kurinca.

Peter Urban pochádza z Brezna, no žije na Sliači. Od r. 2007 učí na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa písaniu literatúry faktu a prozaických prác, je zoológom, ekológom, ochrancom prírody a vysokoškolským učiteľom. „Nová publikácia je výberom 33 povestí mapujúcich minulosť na povodí druhej najdlhšej rieky Slovenska. Polovica z povestí je známych, druhé ste možno ešte doposiaľ nikdy nepočuli,“ osvetľuje čitateľom Peter Urban s dodatkom: „Nemo invenitur qui satisfaciat omnibus. Nikto nevyhovie všetkým.“ Zázračný dážď nad Hronom či Levické husi alebo Čertova skala však možno dokážu pravý opak.

Videá – doporučujem použiť tlačidlo HD na videu

Peter Urban – predstavenie knihy 1. časť