Na koncerte sa všetci usmievajú. Dirigentka pri každom geste a speváci pri každom tóne. Na slovíčko s Martinou Šebovou, dirigentkou Zvolenského speváckeho zboru.
Kam siahajú Vaše začiatky s hudbou? Vraj ste už ako malá začali kantorovať.
Martina Šebová – ako osemročná som s ockom začala navštevovať zbor ECAV Dobroč. Možno som skôr spievala ako rozprávala. Len čo som vedela trošku hrať na klavíri už ma pani farárka Buzalková zapájala do hudobného cirkevného života na Dobroči. Postupom času som začala kantorovať a vydržalo mi to až do minulého roku 2011, kedy som kantorovanie na Dobroči kvôli nedostatku času zanechala. Dirigovanie som začala študovať na podnet ženského spevokolu v Dobroči.
Odkedy vediete Zvolenský spevácky zbor? Zboristi na Vás nedajú dopustiť.
Martina Šebová – Zvolenský spevácky zbor vediem od júla 2011. Predtým som zbor navštevovala a bola som prvý dirigent, výpomoc vtedajšiemu dirigentovi pánovi Božidarovi Vongrejovi. Môj vzťah k zboru je veľmi blízky. Za ten krátky čas sme si na seba zvykli. Myslím, že ma rešpektujú a berú moje slová a rady vážne. Samozrejme, viem sa na nich aj hnevať, keď ma nepočúvajú, alebo sa bavia na skúškach, ale vieme byť aj veselá kopa.
Aké sú Vaše plány so Zvolenským speváckym zborom?
Martina Šebová – veľmi by som si priala, aby sa nám podarilo zbor trošku omladiť a prilákať nové hlasy, ktoré budú pokračovateľmi najstaršieho zboru na Slovensku.
Na čo sa sústredí dirigentka pri koncerte, ak sa stále usmieva? V čom je čaro, v čom sú úskalia dirigovania?
Martina Šebová – sústredím sa na zboristov a snažím sa na nich preniesť pohodu a dobrú náladu. Viem totiž, že keď sa usmievajú, zaspievajú pekne. Zbadala som, že veľmi citlivo reagujú na to, ako sa ja cítim. Keď som unavená aj oni sú, keď mám dobrú náladu, aj oni majú. Čaro dirigovania tkvie v maľovaní muziky. Úskalia dirigovania… Dirigent by mal byť v prvom rade dobrý psychológ. Mal by vedieť ľudí povzbudiť, vedieť ich pochváliť, motivovať a aj nedostatky podotknúť tak, aby to nevzbudilo v zboristoch nechuť. Jednoducho, vždy s úsmevom.
Ďakujem za rozhovor.
Článok: Monika Necpálová.