Zažiť niečo nové, nevšedné, zaujímavé, bohaté a pestré mimo mesta Zvolen sa dalo počas dvojdňového festivalu GUČA, ktorému pribudol aj ďalší deň sa konal v neďalekej Zvolenskej Slatine.
Festival “GUČA – umenia 2014“ je projektom mladých ľudí z organizácii Slovenský skauting, 21.zbor Korčín, ktorí sa rozhodli do prostredia dediny Zvolenská Slatina priniesť pre tento vidiecky región netradičné kultúrne podujatia. A o jednom takomto podujatí, ktoré sa malo konať v priestoroch záhrady Skautského centra Zv. Slatina a ktoré sa napokon konalo v priestoroch kina si teraz povieme viac.
Program trojdňového festivalu bol viac než pestrý a každý si rozhodne prišiel na svoje, či už sa jednalo o hudbu, film, besedy alebo workshopy.
Poďme si teda prejsť bližšie tieto dva dni, plné nevšedných zážitkov.
Všetko to odštartovalo pútavé rozprávanie pána Buzalku z dedinky Slatinka pod názvom Kto a prečo potrebuje Vodné dielo Slatinka s podtitulom o dedinke za kopcom a ľuďoch v nej, o neľahkých osudoch ľudí, do životov ktorých vstúpila pred vyše 50-timi rokmi. Počas akcie tu mal výstavu fotografií Andrej Zeman.
Po zaujímavej besede sa žiadalo niečo na uvoľnenie a to sa dostavilo v podobe ochutnávania a spoznávania cudzích jedál. Hody kultúr, tak sa volala jedna zo sprievodných akcií, ktorú pripravil spolu s ďalšími partnermi INEX Slovakia. Hody kultúr sú vlastne dobrovoľnícka udalosť, počas ktorej sa práve dobrovoľníci z výmenných pobytov snažia prichystať ľudom ich tradičnú kultúru v ich tradičných jedlách.
Sem prišli dobrovoľníci z USA, Katalánska, čo je súčasť Španielska, Kórei, Singapuru, Kanady, Francúzka a samozrejme, že tu malo zastúpenie aj naše Slovensko. Dobrovoľníci sa zdržujú v táboroch približne dva týždne a pomáhajú pri rôznych dobrovoľníckych prácach. Momentálne bývajú v Slatinke, venujú sa aj opravám hradov, pomoci postihnutým a samozrejme pomáhajú aj v táboroch s deťmi.
Ako už bolo spomenuté, priniesli sem dosť veľa rôzneho jedla a bolo veru z čoho vyberať. Kórejské zastúpenie donieslo typické jedlo Bulgogi z hovädzieho mäsa, najštipľavejšiu cestovinu a zapekanú ryžu, francúzsky neskutočný citrónový koláč. Zo Španielska tu bola na ochutnanie omeleta a svoje typické jedlá doniesli aj Američania a Kanaďania.
Následne sa konal koncert prvej hudobnej skupiny z Levíc Shadow Of Television. Informácie o tejto kapele hovoria: mladá, dravá a talentovaná kapela, hrajúca melancholický rock’n’roll/garage punk.
Toto všetko bolo do bodky splnené a rozhodne to nebolo zlé ba naopak, pod pódiom sa bavila väčšia skupinka prevažne mladšej generácie. Tak či onak úplne v pohode.
Po nej sa na pódiu predstavila ďalšia kapela a to konkrétne levická soft-rocková kapela Easy Peasy, ktorej cieľom je tvoriť vlastné skladby so sviežou, pre nich špecifickou hudbou a textom hovoriacim o ich pohľade na život
Podľa môjho názoru bol ich hudobný prejav doslova prekvapujúci, bolo to postavené na vlastných textoch, po hudobnej stránke to bolo veľmi zaujímavé, už úvodné minúty donútili človeka započúvať sa.
Druhý deň začal dvomi workshopmi súbežne. Prvý bol o ľudových tancoch z Podpoľania a dalo sa v ňom naučiť základné kroky ľudových tancov pod vedením skúsených tanečníkov. Druhý workshop zasvätil prítomných do tajov hrnčiarskeho kruhu a kto mal záujem mohol si skúsiť pod odborným dozorom niečo pekné vyrobiť.
Po 20-tej sa konal Jam session, v ktorom išlo v podstate o to, že kto si priniesol vlastný hudobný nástroj mohol sa pripojiť k skupine a zadžemovať si s ňou. Po úvodných tónoch nabrala táto časť programu fantastickú atmosféru pri sviečkach a kto mal záujem, mohol si dať aj čaj. Hralo sa na gitarách a odohrané skladby boli od najznámejších pesničkárov ako Jaromír Nohavica a jeho Když mě brali za vojáka, nemohol chýbať Jaroslav Uhlíř a známa skladba Severní vítr a nezabudlo sa ani na velikána Honzu Nedveda a ďalších.
Po fantastickom relaxe prišlo na rozprávanie Dana Maľa a Martina Ulianka o tom, ako prejsť rally Dakar na 30-ročnom Mercedese
Mladí cestovatelia Dano Maľa a Martin Ulianko sa v januári vydali na najväčšiu amatérsku rally na svete z Budapešti do afrického Bamaka. Naprieč nespútanou Afrikou dva týždne cestovali na 30-ročnom Mercedese 190d.
Na záver festivalu sa premietal film Trabantom až na koniec sveta.
Dokumentárna roadmovie Trabantom až na koniec sveta je o tom, ako sa dokáže zniesť osem ľudí z troch krajín, ktorí sa navzájom nepoznajú, ale strávia spoločne štyri mesiace v žltých „ponorkách“.
V rámci zmeny programu sa festival predlžil o jeden deň a práve v nedeľu večer sa premietal film Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom. Filmové svedectvo o krátkom, ale mimoriadne dynamickom živote jedného z najtalentovanejších slovenských hudobníkov. Skladateľ Marek Brezovský tu po sebe zanechal stopu. Aj napriek tomu, že zomrel ako dvadsaťročný, vytvoril výnimočné kompozície a jeho nemalé dielo zaujalo široké publikum. Tvorcom okolo režiséra Patrika Lančariča sa však okrem silného príbehu mladého talentu podarilo zachytiť aj obraz hudobnej scény porevolučných 90-tych rokov.
A čo povedať na záver. Ten, kto neprišiel rozhodne môže ľutovať a ten, kto prišiel bol dozaista prekvapený z toho, čo sa všetko dalo počas dvoch dní zažiť, dozvedieť a naučiť.
Fotografie
Článok, foto a video: Ján Števonka.
Sledujte ZV-podujatia.com na Facebooku, Google+ a Twitteri