Príloha
Prečo hovoríme NIE tretej priehrade na rieke Slatina?
Vodné dielo Slatinka je plánované na rieke Slatina medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou takmer 60 rokov. Účel stavby sa neustále menil – kedysi dávno sa hovorilo o zabezpečení vody pre rýchlo sa rozvíjajúci priemysel, potom zasa o potrebe vody pre zavlažovanie. Neskôr sa plánovalo vodou zo Slatinky zásobovať jadrovú elektráreň Mochovce. Pomedzi to sa hovorilo o ochrane územia nad plánovanou nádržou pred povodňami, o rekreácii a najnovšie o adaptácii krajiny na klimatické zmeny. Doteraz nie je známe, kto by mal z priehrady odoberať úžitkovú vodu a platiť za ňu, koľko by stála výstavba a prevádzka a odkiaľ chce štát na výstavbu zobrať peniaze. Nie je známa odpoveď na základnú otázku: Aký problém má riešiť výstavba vodného diela Slatinka?
Prečo sa stále hovorí o výstavbe VD Slatinka?
Budovanie priehrady presadzuje štát od r. 1954. Nemá však peniaze na jej prípravu, ani na výstavbu. Financie by mali ísť z verejných zdrojov, často sa hovorí o využití fondov Európskej únie. Investor priehrady – Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava, najnovšie argumentuje adaptáciou krajiny na klimatické zmeny a protipovodňovými opatreniami. Európska komisia však na jeseň 2013 odmietla zaradenie VD Slatinka do zoznamu stavieb, ktoré by mohli byť financované z fondov EÚ na r. 2014 – 2020 a upozornila pri tom na problém negatívnych dôsledkov pre životné prostredie a miestnu komunity, ako aj na zastaranosť projektu.
Priehradný múr by mal stáť v katastri mesta Zvolen, na konci existujúcej priehrady Môťová. VD Slatinka by bola 4x väčšia, ako existujúca (a bohužiaľ značne sedimentmi zanesená) priehrada. Väčšia časť priehrady Slatinka by sa mala nachádzať v katastri obce Zvolenská Slatina, zástavba obce by bola nad priehradou. Dnešné dedinka Slatinka by zmizla celá.
Priehrada Slatinka by mala zadržiavať vodu a v období sucha ju púšťať do rieky Hron. Tu, asi 100 km od údolia Slatiny, čerpajú úžitkovú vodu z rieky priemyselné firmy a najmä atómová elektráreň Mochovce. Štát tvrdí, že pod jadrovou elektrárňou zostáva v rieke málo vody. A práve kvôli tomuto má byť „obetované“ údolie Slatiny s dedinkou Slatinka a ekologicky stabilné a z prírodného hľadiska cenné údolie má byť zaplavené priehradou.
Napriek tomu, že o verejnej prospešnosti priehrady nikdy neprebehla verejná diskusia, VD Slatinka bolo ešte v r. 1998 pri spracovaní územného plánu Banskobystrického kraja zaradené medzi verejnoprospešné stavby. Z tohto plánu musela byť stavba povinne premietnutá do územného plánu mesta Zvolen a obce Zvolenská Slatina. V r. 2009 poslanci kraja prijali uznesenie, ktorým vyjadrili súhlas s vyradením VD Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb, vtedajší župan však uznesenie vetoval. Preto priehrada zostáva v územných plánoch a investor opakovane podáva žiadosť o jej povolenie, napriek tomu, že na výstavbu nemá zdroje.
Prečo odmietame VD Slatinka ako neudržateľné a málo efektívne riešenie?
Zásobovanie vodou je službou verejného záujmu. To však neznamená, že ak si niekto zmyslí, že potrebuje pre svoje podnikanie a maximalizáciu zisku veľa vody, štát mu je povinný za verejné zdroje postaviť priehradu alebo mu povoliť odbery z rieky bez obmedzenia. Naopak, štátne orgány v zmysle národnej legislatívy aj smernice o vodách nesmú povoľovať odbery vody z rieky, ktoré by poškodzovali jej vodné ekosystémy. Ak došlo k opačnej situácii (ako tvrdí investor VD Slatinka), štát skryte dotuje činnosť súkromných spoločností tým, že im nadmerne dovoľuje odoberať vodu z rieky Hron. Elimináciu negatívnych vplyvov týchto odberov však neprenáša na toho, kto ich spôsobuje, ale na verejné zdroje a občanov SR.
Reálnym a udržateľným riešením rizika sezónneho nedostatku vody v povodí Hrona sú decentralizované malé nádrže na miestach, kde je potrebné zadržať vodu (dolné Pohronie) kombinované s udržateľnými opatreniami tam, kde je nutné vodu previesť rýchlejšie a naopak opatreniami na zadržanie vody v povodiach, najmä lesnej a poľnohospodárskej krajine. Výstavba veľkých priehrad a výhradne technické opatrenia sú v súčasnej situácii málo efektívne, preto je nutné uprednostňovať „zelené“ udržateľné opatrenia, čo konštatovala aj Európska únia v svojej správe „A Blueprint to Safeguard Europe´s Water Resources“ k implementácii smernice o vodách z novembra 2012.
Vodná politika SR by sa mala riadiť podľa zv. vodného plánu SR, ktorý schválila vláda SR. Ide o strategický materiál v zmysle zákona o vodách, ktorý načrtáva úplne novú filozofiu ochrany a využitia vody v zmysle tzv. rámcovej smernice EÚ o vodách. Vodné dielo Slatinka nie je v zozname opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd vo Vodnom pláne SR. Tak isto nebola žiadané ani vydaná výnimka na zhoršenie stavu vôd v dôsledku realizácie VD Slatinka, čo je v zmysle smernice o vodách nevyhnutná podmienka pre plánovanie a realizáciu akejkoľvek vodnej stavby.
Čo spôsobuje už dnes VD Slatinka?
Ešte neexistujúce VD Slatinka prináša už dnes regiónu nemalé problémy – plánovaná priehrada desaťročia obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky, lesné a poľnohospodárske pozemky neprinášajú také úžitky, ako by mohli v prípade normálnej situácie.
Viazanie financií do prípravy VD Slatinka znamená, že sa nepripravujú a nerealizujú žiadne iné, hoci aj menej finančnej a technicky náročné opatrenia v povodí. Roky sa odkladá aj realizácia protipovodňovej ochrany v obci Zvolenská Slatina s odôvodnením, že táto bude urobená až pri výstavbe VD Slatinka. Ani opakujúce sa povodňové situácie nedonútili vodohospodárov oddeliť investície, ktoré boli umelo spojené – VD Slatinka a protipovodňovú ochranu dediny. Keďže dedina sa nachádza NAD plánovanom priehradou, samotné VD Slatinka by ju pred povodňami neochránilo.
Už v polovici päťdesiatych rokov bolo rozhodnuté o likvidácii dedinky Slatinka, čo sa podarilo zvrátiť až v r. 2001 rozhodnutím súdu o zrušení stavebnej uzávery v údolí. Z dediny sa postupne vysťahovali mladí, keďže si nemohli stavať nové domy, zrušili im školu, obchod, autobusovú aj vlakovú zastávku, dedina stratila samostatnosť. Majitelia chát v plánovanej oblasti zátopy pri VN Môťová nemohli dlhé roky legálne svoje nehnuteľnosti opravovať a dokonca ani predať. Riadne užívanie nehnuteľností v plánovanej zátopovej oblasti nie je prakticky možné ani dnes.
Plány na výstavbu vodného diela bránia vyhláseniu minimálne štyroch chránených území (prírodné rezervácie) a legislatívnej ochrane lokalít chránených rastlín a živočíchov. Z dôvodu plánovanej priehrady bolo údolie Slatiny trikrát vyradené zo zoznamu navrhovaných území európskeho významu.
Čo by spôsobilo VD Slatinka v regióne Zvolena v prípade výstavby?
VD Slatinka by mohlo znamenať pre región zásadné problémy – zvýšenie počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršenie možností rekreácie na VN Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a naopak teplejšej vody v zime, kolísanie vody v nádrži a odhaľovanie blatistých brehov najmä v lete (zápach, hmyz). Zvolenčania tieto problémy veľmi dobre poznajú z už existujúcej vodnej nádrže Môťová, ktorá je zanesená bahnom, chatová osada sa tu rozrástla chaoticky a bez realizácie infraštruktúry a v nádrži dnes nie je možné kúpanie. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny so 17 typmi biotopov európskeho a národného významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia.
