Prečo a čo nám prinesú úle na strechách a záhrady pri bytovkách?

zuzana-spanikova

Koordinátorka zvolenskej časti projektu Nevyšliapanou cestou Zuzana Špániková z CEEV Živica. Foto: Ján Števonka.

V úvodnom článku sme písali o tom, že sa 11.11.2013 konala na Starej radnici séria prednášok, ktorú si pripravilo a prezentovalo Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica (CEEV). Do Zvolena na Starú radnicu prišlo predstaviť projekt pod globálnym názvom Nevyšliapanou cestou. Partnerom projektu je švajčiarska organizácia Urban AgriCulture Netz Basel. Po uverejnenom úvodnom článku a novej lokálnej mene Živec Vám povieme o projekte záhrad a včiel, ktorý prezentovala koordinátorka zvolenskej časti projektu Nevyšliapanou cestou Zuzana Špániková z CEEV Živica. V úvode prednášky Zuzana Špániková povedala, že si uvedomuje, že si vybrali to, čo nie je na Slovensku zaužívané a na niektoré veci nie sú ľudia zvyknutí, ale budú radi, keď to ľudia príjmu a keď sa podarí projekt zrealizovať a bude sa v ňom pokračovať naďalej.

Komunitná záhrada

Alebo inak mestská záhrada (vyčlenená časť pozemku v meste,  na ktorom skupina ľudí záhradníči). Tento koncept sa prvýkrát objavil na konci 19-teho storočia v USA, kedy sa hľadala cesta, ako pomôcť nezamestnaným robotníkom dopestovať si vlastné potraviny. Tento druh pretrvával počas 1. a 2. svetovej vojny, veľkej hospodárskej krízy a koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia začali vznikať záhrady v takej podobe, ako ich poznáme dnes a sú známe po celom svete. Viac menej od minulého roka už je možné vidieť úspešné projekty aj na Slovensku.

Potravinová sebestačnosť

Komunitné záhrady by mohli byť jedným z krokov, ktoré by viedli k potravinovej sebestačnosti. Na jednej strane umožňujú zveľadiť verejné priestranstvá v meste (zelené priestranstvá medzi panelákmi, parky, opustené priestranstvá). Ľudia v záhradách môžu pestovať ovocie, zeleninu, sadiť kríky, stromy. Všetko to závisí od toho, ako  sa daná skupina ľudí rozhodne, čo potrebuje.

Pre komunitné záhrady je typické ekologické pestovanie a ak by niekto namietal, že sa pestuje v znečistenom prostredí, v komunitnej záhrade viete ovplyvniť takú vec ako je pôda, ktorá sa dá naviezť a máte navýšené záhony. Keď si kupujete zeleninu neviete, kde bola pestovaná.

Od semienka ku vzťahom…

Veľmi dôležitá časť, čo sa týka záhrad je sociálna stránka a naozaj to nie je len o pestovaní, ale je to vo veľkej časti o tom, že ľudia vychádzajú von a ide vlastne o priestor, ktorý je častokrát územie nikoho v meste. Pointou toho všetkého je, že je možné pri pestovaní sa spoznávať navzájom a zároveň pre niektorých ľudí jediná možnosť, ako si niečo dopestovať.

Pre ľudí s ľuďmi

Vytipujú sa pozemky, ktoré treba oficiálne ošetriť podľa toho, kto je majiteľ – túto časť odborne zastrešuje Patrícia Černáková, permukultúrna dizajnérka (video tu v článku), ktorá má skúsenosti nielen so záhradami, ale i s ľuďmi. My prinášame také Know-how, aby sa sformovala skupina ľudí, ktorá to chce robiť a potom títo ľudia sami povedia čo chcú, čo im chýba a čo by potrebovali.

Vlastnými rukami …

Prináša sa myšlienka, ktorá má ľudí nadchnúť a pomôcť, aby sa im v meste žilo lepšie a aby si vytvorili niečo, k čomu majú blízky vzťah.

Tri záhrady

Začínajú sa vytvárať tri záhrady – Vodárenská záhrada (BA), Záhrada v klube dôchodcov (BA) a Balkán (ZV), na ktorom je už odsúhlasený pozemok a všetko to je pripravené na podpis. V bývalých kasárňach na Balkáne sú ľudia oboznámení a ľudia zo sociálnych bytoviek tento projekt prijali veľmi dobre.

Aj napriek tomu, že všeobecne boli ľudia k tomuto projektu dosť skeptickí,  tak po osobnom kontakte sa doslova živo o to zaujímali a vedeli si predstaviť, čo tam vonku môžu mať a to rovno za dverami bytovky a k tomu stačí naozaj málo.

Teraz je to momentálne v takom štádiu, že sa to plánuje a na jar roku 2014 sa začnú záhrady stavať.

Mestské včely

Prečo vlastne doniesť včely do miest? (video tu v článku) – Pavel Fiľo

Včely sú najpočetnejším a najdôležitejším opeľovačom a bez nich by sa pravdepodobne životné podmienky zmenili tak, že by sme neprežili, nakoľko opeľujú asi 85% rastlín na celom svete a niektoré rastliny sú doslova závislé od opeľovania včiel.

V poslednom období je možné sledovať, že rapídne hynú včely a znižuje sa ich počet a presne sa nevie, prečo to tak je. Príčinou môže byť monokultúrne pestovanie, geneticky modifikované rastliny a asi najväčším problémom sú pesticídy.

Včely v meste

Možno by sa mohlo namietať, prečo preniesť včely do miest, veď je tu znečistené prostredie, ale vyzerá to tak, že im je tu lepšie, nakoľko majú dlhšiu a pestrejšiu pastvu, je tu teplejšie a menej vetra.

Máte voľnú strechu?

Hľadajú v mestách budovy, kde by chceli umiestniť po dva úle pod odborným dozorom (Pavel Fiľo) a majú k dispozícii množstvo dobrovoľníkov, ktorí sa potom na danej streche o tieto včely starajú.

Tri miesta

Vodárenská záhrada (BA), Stará tržnica (BA) a Zvolen – už je na spadnutie podpis zmluvy s národným lesníckym centrom.

Adoptuj si úľ

Po skončení projektu sa bude rozvíjať aktivita Adoptuj si úľ, kde samotní ľudia budú môcť podporiť buď nákup, alebo prevádzku úľa.

Zuzana Špániková – koordinátorka zvolenskej časti projektu Nevyšliapanou cestou

Ing. Pavel Fiľo

Patrícia Černáková, permukultúrna dizajnérka

Fotografie

Článok, foto a video: Ján Števonka.

Sledujte ZV-podujatia.com na FacebookuGoogle+ a Twitteri

Podobná téma

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s