TS: Vbočený palec, odborne hallux valgus, už nemusí pacientom komplikovať chôdzu, výber obuvi ani bežný život. Ortopedicko-traumatologické oddelenie Nemocnice AGEL Zvolen rozšírilo svoje služby o operačnú liečbu tejto deformity vrátane moderných miniinvazívnych techník. Pacient pri zákroku hradenom zdravotnou poisťovňou za samotnú operáciu nedopláca. O tom, kedy je vhodné uvažovať o operácii, ako samotný zákrok prebieha a čo pacientov čaká počas rekonvalescencie, približuje MUDr. Juraj Káčer z ortopedicko-traumatologického oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen.
Hallux valgus nie je iba estetický problém. Deformita palca môže postupne meniť rozloženie záťaže na chodidle, spôsobovať bolesti, otlaky a deformácie ďalších prstov. V pokročilejších prípadoch môže výrazne obmedzovať chôdzu, státie aj výber vhodnej obuvi.
Čo je hallux valgus a ako človek spozná, že už nejde len o estetický problém, ale o zdravotný problém vyžadujúci liečbu?
Ľudovo nazývaný vbočený palec, je deformita prednej časti nohy, pri ktorej sa palec vychyľuje smerom k ostatným prstom. Súčasne dochádza k zmene polohy prvého lúča nohy, čo mení rozloženie záťaže, presúva ju do strednej časti chodidla a vedie k preťažovaniu ostatných prstov.V pokročilejších štádiách sa palec zároveň postupne vytáča. Dôsledkom je nesprávne zaťažovanie prvého lúča chodidla, vznik otlakov a ďalších bolestivých ťažkostí. Ak nespôsobuje bolesť, môže byť spočiatku vnímaný najmä ako estetický problém. Aj nebolestivá deformita však predstavuje riziko vzniku bolesti a ďalších problémov s chodidlom.
Aké sú najčastejšie príčiny vzniku vbočeného palca a dá sa jeho vzniku predchádzať?
Rozlišujeme dva základné typy vbočeného palca. Prvým je juvenilný hallux valgus, pri ktorom sa deformita objavuje už v detstve alebo počas dospievania. Jej vznik môže súvisieť s vývojom chodidla alebo s niektorými ochoreniami. Hallux valgus, ktorý vzniká až v dospelosti, je zvyčajne ovplyvnený viacerými faktormi. Jedným z nich môže byť vrodená nižšia pevnosť väzív chodidla. K rizikovým faktorom, ktoré môžu rozvoj deformity urýchľovať, patria najmä nosenie nevhodnej obuvi s úzkou špičkou, vysoké podpätky či nadváha. Vbočený palec sa navyše často vyskytuje u viacerých členov rodiny, preto sa predpokladá aj určitý vplyv dedičnosti. Riziko jeho vzniku alebo zhoršovania možno znížiť najmä nosením dostatočne širokej a pohodlnej obuvi, udržiavaním primeranej telesnej hmotnosti a včasným riešením problémov s chodidlami. Vzhľadom na vplyv vrodených a anatomických faktorov však vzniku deformity nie je vždy možné úplne zabrániť.
Kedy by mal pacient navštíviť odborníka a neodkladať riešenie svojich ťažkostí?
S odborným vyšetrením netreba váhať, ak pacient spozoruje rýchlu zmenu tvaru chodidla. Prvým príznakom môže byť, že dovtedy pohodlná obuv začne pôsobiť tesne, nepohodlne alebo akoby bola zrazu malá. Bolesť palca či chodidla, obmedzenie pohybu alebo vznik nepríjemných otlakov sú už varovnými signálmi, že návštevu lekára netreba odkladať. Včasné vyšetrenie umožní posúdiť rozsah deformity a zvoliť vhodný spôsob liečby.
Aké problémy môže neliečený hallux valgus spôsobovať v bežnom živote a pri chôdzi?
Nie je to iba estetická deformita, ktorá obmedzuje výber obuvi. Súvisí so zmenou funkcie klenby a nesprávnym rozložením záťaže chodidla. Zaťaženie sa postupne presúva z palca na ostatné prsty, ktoré naň nie sú anatomicky prispôsobené. Dôsledkom môže byť bolesť, vznik otlakov a pľuzgierov na palci alebo pod ostatnými prstami. Postupne sa môžu objaviť aj deformity ďalších prstov, ktoré celkový stav chodidla ešte zhoršujú.
Pacienti s pokročilými ťažkosťami si často nedokážu nájsť vhodnú obuv a nezvládajú dlhšie prechádzky ani státie. Ak každý krok sprevádza nepohodlie alebo bolesť, obmedzuje to bežné aktivity a človek postupne stráca radosť zo zdravého, prirodzeného pohybu.
Existujú prípady, keď je možné problém riešiť bez operácie, alebo je chirurgický zákrok jediným účinným riešením?
V počiatočných štádiách miernej deformity, ktorá pacientovi nespôsobuje bolesť ani výraznejšie obmedzenia, možno zvoliť konzervatívnu liečbu. Vhodná je najmä fyzioterapia, úprava obuvi a prípadne ortopedické vložky, ktoré pomáhajú podporiť klenbu chodidla a zmierniť ťažkosti. Tieto opatrenia však spravidla nedokážu už vzniknutú deformitu úplne napraviť. K chirurgickému riešeniu pristupujeme najmä vtedy, keď deformita spôsobuje bolesť, obmedzuje chôdzu alebo vedie k vzniku bolestivých otlakov. Vnímanie bolesti aj miera obmedzenia sú však u každého človeka odlišné. O vhodnom postupe preto rozhodujeme individuálne, podľa rozsahu deformity, intenzity ťažkostí, životného štýlu a potrieb konkrétneho pacienta.
Tu by som upozornil na nosenie voľnopredajných korektorov na palec a prsty na nohách. Aj keď tieto pomôcky môžu zmierniť vznik otlakov zo spomínaných deformít, spravidla nedokážu deformitu napraviť. Treba ich preto brať len ako dočasnú pomôcku, nie ako liečbu deformít chodidla.
Aké moderné operačné metódy využívate pri liečbe hallux valgus a aké sú ich výhody pre pacienta?
Celosvetovým trendom v liečbe sú miniinvazívne operačné zákroky. Samotný princíp korekcie kosti palca pozná ortopédia už viac ako sto rokov. Kým v minulosti sa tieto zákroky vykonávali otvoreným spôsobom, dnes môžeme kosť upraviť pomocou špeciálnej frézy cez približne centimetrový rez. Cez ďalšie dva drobné rezy následne zavedieme skrutky určené špeciálne na tento typ operácie. Napravená deformita je tak pevne fixovaná priamo v kosti, vďaka čomu spravidla nie je potrebné dlhodobé bandážovanie ani sadrovanie, ako to bývalo v minulosti. Operácia cez malé rezy zároveň znižuje riziko komplikovaného hojenia operačných rán, ktoré sa pri otvorených zákrokoch vyskytuje častejšie. Hallux valgus však nie je jednotná deformita. Má rôzne formy, stupne závažnosti aj príčiny, preto nie je možné operovať každého pacienta rovnakou metódou. Pri niektorých deformitách si ich rozsah alebo príčina vzniku naďalej vyžadujú otvorenú operačnú techniku. Ortopéd by preto mal každý prípad posúdiť individuálne a ovládať viacero operačných postupov. Výber správnej metódy je základným predpokladom dosiahnutia dobrého a dlhodobého výsledku operácie.
Mnohí pacienti sa obávajú bolesti. Ako prebieha operácia a aká je rekonvalescencia po zákroku?
Aj pri miniinvazívnej operácii ide o zákrok na kosti, počas ktorého sa kosť preruší a upraví do správnej polohy. Hoci je zásah do mäkkých tkanív výrazne menší než pri otvorenej operácii, pacient môže po zákroku pociťovať bolesť. Podľa mojich skúseností však býva menej intenzívna a ustupuje rýchlejšie ako po otvorených výkonoch. Tak ako pri väčšine operácií chodidla, aj po tomto zákroku sa môže objaviť výraznejší opuch. V tejto oblasti ide o bežnú súčasť hojenia. Po operácii aplikujeme elastickú bandáž alebo tejpovaciu pásku, spravidla na štyri až šesť týždňov, kým sa nezahoja mäkké tkanivá. Pacient zároveň nosí špeciálnu pooperačnú obuv, ktorá odľahčuje prednú časť chodidla. Jej používanie odporúčam minimálne počas prvých dvoch týždňov. Následne môže pacient podľa intenzity bolesti a rozsahu opuchu začať postupne došľapovať aj bez nej. Približne po šiestich týždňoch už väčšina pacientov chodí s plným zaťažením operovanej nohy.
Ako dlho trvá návrat k bežným aktivitám, práci a športu po operácii?
Do vybratia stehov odporúčam pokojnejší režim, pravidelné vykladanie a chladenie operovanej končatiny a vyhýbanie sa nadmernému zaťažovaniu. Cieľom je zmierniť opuch a vytvoriť vhodné podmienky na správne hojenie operačnej rany. Po vybratí stehov môže pacient postupne zvyšovať záťaž a začať s cvičením chodidla a palca podľa odporúčania lekára. Návrat k bežným denným aktivitám je zvyčajne možný približne po
štyroch až šiestich týždňoch. Termín návratu do práce je individuálny a závisí najmä od náročnosti zamestnania. Podobne je to aj pri športe – rozhodujú jeho druh, intenzita a priebeh hojenia. K športovým aktivitám by sa preto mal pacient vracať postupne a po konzultácii s operatérom.Tu by som opäť zdôraznil, že každý pacient je individuálny a každá deformita je svojím spôsobom iná. Preto sa pooperačný protokol môže líšiť aj medzi jednotlivými pacientmi s rovnakým operačným výkonom. Úlohu tu zohráva kvalita kostí, mäkkých tkanív, prípadne ďalšie biologické faktory, ktoré môžu ovplyvňovať rekonvalescenciu pacienta.
Aké výsledky môžu pacienti od operácie očakávať z hľadiska úľavy od bolesti a zlepšenia kvality života?
Pooperačná bolesť a opuch sa vo väčšine prípadov výrazne zmiernia približne do šiestich týždňov. Úplné zotavenie je však individuálne a môže trvať dlhšie. Úspešná operácia spravidla prináša výraznú úľavu od ťažkostí a zlepšenie kvality života. Každodenná bolesť chodidla totiž môže negatívne ovplyvňovať takmer všetky bežné aktivity, od chôdze a práce až po šport a voľný čas. Často však vidím najväčšiu radosť pacientov, keď prídu na vyšetrenie v obľúbenej obuvi, ktorú už niekoľko rokov nedokázali nosiť bez bolestí.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa s problémom vbočeného palca trápia roky, ale operáciu stále odkladajú?
Je prirodzené, že pacienti operáciu odkladajú a najskôr sa snažia využiť všetky možnosti konzervatívnej liečby. Bez ohľadu na stupeň deformity odporúčam operačnú liečbu až vtedy, keď ostatné možnosti nepriniesli dostatočnú úľavu. Ak však bolesť výrazne znižuje kvalitu života, pacient pre ňu obmedzuje bežné činnosti, vzdáva sa obľúbených aktivít alebo musí pravidelne užívať lieky proti bolesti, je vhodné začať uvažovať o operácii. Pokročilá deformita môže okrem bolesti viesť aj k vzniku otvorených rán na palci či ostatných prstoch alebo k výraznému obmedzeniu funkcie palca. V takýchto prípadoch už operačné riešenie považujem za metódu prvej voľby. Rozhodnutie by však malo vždy vychádzať z individuálneho posúdenia zdravotného stavu a z otvoreného rozhovoru s ortopédom, ktorý pacientovi vysvetlí očakávané prínosy aj možné riziká jednotlivých zákrokov.
Ak máte dlhodobé bolesti spôsobené vbočeným palcom, obráťte sa na ortopedickú ambulanciu Nemocnice AGEL Zvolen. Všetky informácie o ortopedickom vyšetrení a možnostiach operačnej liečby: ortopedia.amb@nzv.agel.sk, tel. 045/5201 202.
Pridaj komentár