Zasadacia miestnosť Zvolen. Foto: IMG_1979.

Priatelia, už o pár dní nastane deň, keď sa budeme rozhodovať o tom, komu do opatery zveríme na štyri roky naše mesto – a samozrejme aj poslancom dáme do rúk kompetencie, aby za nás rozhodovali.

Toto je naša štvrtá komunálna volebná kampaň, a až do tejto štvrtej som sa do diania zapojil aktívne a sledoval ho viac než pozorne.

V podstate aj ja mám hlasovacie právo a aj ja chcem mať jasno, koho zakrúžkujem – a to nielen na post primátora, ale aj pri ľuďoch, ktorí zasadnú do poslaneckých lavíc.

Práve preto som dal všetkým kandidátom možnosť predstaviť sa na našom portáli. Musím povedať, že je to pre mňa veľké sklamanie – túto možnosť využili len dvaja kandidáti.

Nuž, tak či onak, neostávalo nič iné, než sledovať dianie na sociálnych sieťach a mapovať ho aj priamo v teréne.

Musím povedať, že na začiatku kampane to bolo menej turbulentné, no čím viac sa blížime k dátumu, tým je to zaujímavejšie – a zaujímavé veci sa dejú doslova na dennom poriadku.

V princípe sa z väčšiny plagátov dozviete to isté: opravia sa chodníky, bude sa myslieť na životné prostredie, podporí sa kultúra, samozrejme aj mládež, nezabúda sa na seniorov, zlepší sa cestná infraštruktúra a podobne.

Nechcem tu rozpisovať, že z niektorých lokalít som videl aj tri rôzne verzie videí kandidátov, v podstate o tom istom.

O to viac ma iritovalo, že veľká časť týchto vecí by mala byť samozrejmou povinnosťou, nie predvolebným sľubom. Poznáte tú známu hlášku – “cítim asfalt, idú voľby”.

Ešte jeden postreh

Jedna vec, čo ma fakt hnevá – máte v niektorej mestskej časti poslancov, ktorí spoločnými silami zabezpečili rekonštrukciu chodníkov, zorganizovali brigádu alebo niečo podobné, a teraz po štyroch rokoch si každý spraví vlastný príspevok na sociálnych sieťach a v jednotnom čísle vyrozpráva, čo všetko sám porobil – namiesto toho, aby hovoril v množnom čísle, tak ako sa to naozaj stalo.

Ttieto riadky nemali za cieľ nikoho zdiskreditovať – ja nie som ten, čo si dá meno Kiki a mačaciu hlavičku k profilu a neberie si servítku pred ústa a, keď nenastane patrične veľké téátro tak to dám o táždeň znova.

Záverom

Nemám v úmysle vám odporúčať, koho máte alebo nemáte krúžkovať, ale ešte stále máte pár hodín na to, aby ste si svoj zámer premysleli.

Mám pocit, že ľudia často podliehajú akémusi syndrómu – ten či onen je super, lebo počas kampane bol super na guláši a dobre sa s ním podebatovalo. Lenže tadiaľto cesta nevedie. Zvolen potrebuje zmenu – a možno nie len za kormidlom, ale najmä v zložení poslaneckého klubu, ktorý bude bojovať nielen za svoj rajón, ale spoločne s ostatnými aj za mesto ako celok.

PS: Ako som v úvode napísal, sledoval som dianie a narazil som aj na pár myšlienok, ktoré to podľa mňa dobre zhrnuli.

Zacitujem aspoň jednu z nich – od Igora Šufliarskeho:

“To je všetko pekné, to chceme predsa všetci, veď ani jeden kandidát nechce pre sídlisko zlé veci… Lenže omnoho ťažšie už bude konkretizovať, ako na to, a dohodnúť sa na spoločných prioritách, lebo VMČ má 6 poslancov a MsZ 25. Ak nebude kolektív novozvolených poslancov spolupracovať na schválených prioritách, tak sa nič nespraví.”

Priatelia, takže ešte raz – v sobotu 24. 10. 2026 treba ísť k urnám a krúžkovať. Len tak môže prísť k zmene, a mesto Zvolen zmenu rozhodne potrebuje.

Článok a foto: IMG_1979

0 odpovedí na “Posledné slovo pred urnami: čo som videl, počul a prečo je dôležité prísť voliť”

Pridaj komentár