Prišiel, navodil tú správnu atmosféru a svojim vystupovaním a svojim podaním vecí rozhodne všetkých zaujal.
Márius Kopcsay bol ten, na ktorého síce možno neprišlo v stredu 9.marca 2016 veľa ľudí, avšak tí, ktorí neprišli môžu ľutovať. Je niekedy zaujímavé sledovať, ako to bolo aj v tomto prípade, ako sa dokáže také autorské čítanie zvrtnúť a zaraz sa človek dozvie viac a oveľa zaujímavejšieho ako v úvode očakával.
Pred nedávnom mu vyšla nová kniha Asvabaždénie a nielen tú prišiel v autorskom čítaní predostrieť tu prítomným a veru neraz sa aj všetci s chuťou zabávali.
Celú debatu moderovala galerijná pedagogička PaedDr. Mária Ťavodová.
Počas niečo viac ako hodiny sa čítala próza z knihy Stratené roky, ale aj z už spomínanej novinky Asvabaždénie. Následná debata priniesla veľa informácií z jeho života. Má v hlave plno príbehov a ako sám povedal, má rád autobiografiu, ktorá vychádza zo života.
Samozrejme, že debata sa neniesla len v duchu jeho tvorby. Kedže postupne je možné veľa kníh dnes čítať v čítačkách v elektronickej podobe, dostal otázku, či si nemyslí, že práve tento typ kníh vytlačí tradičné knihy, respektíve budú menej čítané.
Povedal, že má bohaté skúsenosti s touto témou, veď už dvakrát sa zúčastnil ako porotca súťaží, či už to bola Poviedka alebo Cesta fantázie a v oboch prípadoch mali ako porotcovia k dispozícii práve elektronické verzie kníh. On sám ich neodsudzuje, ba naopak, vidí v nich význam.
Toto premostenie knihami bolo z dôvodu, že už v stredu 16-teho marca bude ďalšie pokračovanie zo série podujatí, tentokrát pod názvom Jedna kniha – tri pohľady .
Márius Kopcsay patrí na slovenskej literárnej scéne k etablovaným autorom, ktorý sa môže popýšiť radom ocení. Bol niekoľkokrát nominovaný vo finálovej desiatke prestížnej literárnej súťaže Anasoftlitera. V súčasnosti mu vychádza vo vydavateľstve K.K. Bagalu nová kniha pod názvom Asvabaždénie s podtitulom geopolitická groteska, ktorú by sme vám spolu s autorom radi predstavili.
Román Asvabaždénie nie je napriek svojmu názvu politickým trilerom. Je príbehom hlavného hrdinu, ktorý zisťuje, že vývoj nemusí byť len lineárny a pozitívny, že oslobodenie môže byť aj okupáciou a človek je sám sebe najlepším okupantom. Že s taškou sa dá porozprávať a s fénom chodiť na prechádzky. Že hviezdy nám vysielajú znamenia a že celý vesmír je utkaný z prázdnoty. Dej knihy rámcujú udalosti od Krymu 2014 až po Sýriu 2015 a fejsbúkové diskusie o nich.
Článok a foto: J. Števonka.