• Po. feb 6th, 2023

Politika verzus vzdelanie

ByIMG_1979

feb 8, 2012 ,
dusan-caplovic-zvolen
Dušan Čaplovič. Foto: Monika Necpálová.

Kultúra a vzdelávanie sú fenomény, ktoré by sa mali rozvíjať za výraznej podpory štátu. Na stretnutí v Krajskej knižnici Ľ. Štúra sa o tom besedovalo v pondelok 6. februára popoludní. Hosťom bol Dušan Čaplovič. Beseda o súčasnosti a budúcnosti slovenského školstva a kultúry s predsedom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport riešenia súčasnej situácie neponúkla. Pálčivé problémy  máme pred očami. Čo s nimi?

Poslanec sa v zvolenskej knižnici stretol s viacerými pedagógmi z Banskobystrického kraja. „Základom všetkého úspechu v školstve sú materské školy. Výchovno-vzdelávací proces treba podchytiť už v detskom veku. Vtedy sa formujú charakterové vlastnosti,“ hovorí Čaplovič a pokračuje: „Materské školy potrebujú zmenu legislatívy. Je potrebné zaviesť povinné zaškolenie päťročných detí.“  Spomenutý bol aj Zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. Školský zákon, prijatý v roku 2008. V tom čase mal nový legislatívny návrh aj Čaplovičovu podporu. Rozruch spôsobila téma „kreditný systém“. Ani sám poslanec ho nepovažuje za šťastné riešenie: „Kredity sú neraz len vyhodené peniaze na vzdelávacie programy.“

Reč sa zvrtla i na stredné školy. Podľa Čaploviča sú napr. osemročné gymnáziá „vysávače základných škôl“ a ich počet treba regulovať. Od 1. januára 2013 by mal vstúpiť do platnosti zákon, ktorý stanovuje maximálny počet osemročných gymnázií. Rovnako sa pripomenuli aj stanovené počty žiakov, ktoré by sa v triedach nemali prekračovať. Neraz je opak pravdou a učiteľ musí vynakladať obrovskú námahu na zvládnutie všetkých žiakov. „Vzdelávanie nie je možné zrovnávať s fabrikou,“ hovorí poslanec.

Dušan Čaplovič by uvítal, ak by sa v školstve opäť zaviedol predmet typu pracovného vyučovania.  Cieľom je totiž pritiahnuť žiakov na stredné odborné školy. Čaplovič sa tu odvoláva na nemecký vzdelávací systém. V mnohých krajinách je predpokladom na prijatie žiaka na gymnázium priemer známok z vyšších ročníkov do 1,5. Žiaci s horším priemerom by sa mohli uplatniť v iných odboroch. V tomto vidí obrovský ekonomický dosah. Zároveň by sa začali rozvíjať rôzne oblasti hospodárstva Slovenska. Z tohto pohľadu nepovažuje za nevýhodu, že na stredných odborných školách je len jeden povinný cudzí jazyk. Viac hodín sa venuje odbornému vzdelávaniu.

Keďže sa prítomní zišli v knižnici, hovorilo sa aj o knižničných službách a ich význame v elektronickej dobe. Ako príklad rozkvetu úlohy knižnice použil hosť obec Župkov, kde vytvorili spoločnú obecnú a školskú knižnicu v priestoroch školy. Význam knihy a knihovníctva vôbec je nepochybný. Na kulturalizáciu spoločnosti v stredoslovenskom regióne vplýva aj divadelníctvo. Do popredia sa tu dostáva celoslovenský význam Divadla J. G. Tajovského. O symbolike mesta Zvolen ani nehovoriac. Okrajovo sa spomenula previazanosť cestovného ruch a kultúry, ktorá však v politickej rovine nerezonuje. Beseda neopomenula ani základné umelecké školy, ktoré majú podľa Čaploviča veľmi dobrý kredit a môžeme sa nimi chváliť.

Riaditeľka školského internátu vo Zvolene, Katarína Fričová , nadškrtla tému stredoškolských internátov. Internáty sú buď samostatné, a takých je na Slovensku len niekoľko, alebo sú pričlenené k stredným školám. Internát vo Zvolene patrí k tým samostatným, a teda združuje žiakov rôznych stredných škôl. Internát je závislý od príspevku VÚC a príspevkov stredných škôl. Súčasná finančná situácia núti vyzývať rodičov k neustále sa zvyšujúcim poplatkom. Nastolená otázka, či a do akej výšky majú žiaci za internát doplácať ostala visieť vo vzduchu. Do úvahy by prichádzal aj motivačný systém, to znamená, že výška poplatku za internát by  závisela od výsledkov žiakov. Aj tu treba však voliť individuálny prístup, pretože sociálna situácia rodín si zovšeobecňovanie nemôže dovoliť. „Financie, ktoré sú určené pre väzňov, sú neporovnateľne vyššie ako financie, ktorými štát prispieva študentom na internát,“ upresňuje Čaplovič.

Dušan Čaplovič zodpovedal aj otázku Ľubice Milanovej, riaditeľky Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene o archivovaní zbierkových fondov na elektronické médiá. „Slovenské múzejnícvo nie je dostatočne financované. V zahraničí nie je pre podnikateľov problém dať kopu peňazí na výstavy, ba dokonca je to pre nich česť.  Digitalizácia je výhodou, pretože z mnohých knižných diel existujú len jediné exempláre.“

Centrum voľného času Domino vo Zvolene je verejnou inštitúciou a patrí pod mesto Zvolen. Pociťuje však terajšie zmeny legislatívy veľmi negatívne. Riaditeľka Domina, Emília Vongrejová, podotkla, že súkromné centrá nemajú neraz ani vlastné priestory. Ozrejmila aj fungovanie verejného centra voľného času. Okrem iných aktivít organizuje postupové súťaže, výlety, denné tábory. Podľa slov poslanca „súkromné centrá sa zaraďujú do vzdelávacieho systému bez toho, aby sa zistila ich potrebnosť.“  „Nie som zástancom súkromných centier v tých mestách a obciach, kde pôsobia verejné centrá voľného času.“  Dochádza totiž neraz ku kupčeniu s deťmi. Verejné financie sa týmto spôsobom ľahko dostávajú do súkromného sektora. Pomôcť by vraj mohla kontrola zoznamov zapísaných detí. Z hľadiska psychohygieny dieťaťa je tiež nevyhnutné, aby deťom ostával čas aj na prípravu na vyučovanie. Ich vyťaženosť krúžkami a pendlovanie medzi voľnočasovými centrami je evidentná. V rámci diskusie sa spomenula aj možná obnova činnosti slovenských asociácií športu na školách. Problémom mladej generácie je okrem fyzických disfunkcií aj psychická nerovnováha. O kvalite potravín a zdraví žiakov sa hovorilo len okrajovo.

Otázka vzniku súkromných stredných škôl bola hodená do pléna. Výsledkom však je tvrdenie o nekvalite súkromného vzdelávania. Štát napriek všetkému súkromné školstvo podporuje. Záverom možno len zhrnúť, že súkromný sektor je v školstve úspešný. Na pretras sa dostali aj cirkevné gymnáziá. Slovenská republika má podpísané s cirkvami dohody, na základe ktorých môžu vyberať školné od žiakov. O čo viac vyberú, o to nižší normatív na žiaka dostanú.

Hoci beseda poodkryla problémy súčasného školstva, riešenia pre vzdelávací systém sa zatiaľ nenašli. Názory pedagógov či zamestnancov školstva a kultúry vychádzajú z praxe. Politika, hoci by mala byť schopná regulovať a usmerňovať tok financií do neziskového sektora a zavádzať pozitívne vzdelávacie postupy, či už hovoríme o školách, knižniciach alebo múzeách, neraz ostáva pasívnou a bez efektívnych riešení.

Fotografie

Článok a foto: Monika Necpálová.

Sledujte ZV-podujatia.com na FacebookuGoogle+ a Twitteru

Podobná téma