Vnučka Jozefa Gregora Tajovského otvorila Deň divadla vo Zvolene

tatjana-siskova-a-manzel

Dňa divadla 2014 vo Zvolene sa zúčastnila aj vnučka Jozefa Gregora Tajovského - Tatjana Šišková s manželom. Foto: ZV-podujatia.

Medzinárodný deň divadla bol vyhlásený v roku 1961 Medzinárodným divadelným inštitútom (ITI) a oslavuje sa od roku 1962. Pri príležitosti oslavy tohto dňa (slávi sa od roku 1962 a je mu vyhradený dátum 27. marec) sa organizujú mnohé národné a medzinárodné divadelné akcie, zamerané na propagáciu divadelného umenia. Tak ako po ostatné roky, tak aj tento rok sa zvolenské Divadlo J. G. Tajovského zapojilo a tento Medzinárodný deň divadla oslávilo spoločne s divákmi, avšak s poriadnou čerešničkou na torte. Nakoľko sa tento rok nesú oslavy v znamení patróna divadla Jozefa Gregora Tajovského, v roku 2014 si pripomíname 140 rokov od narodenia Tajovského a zároveň je zvolenské divadlo v jubilejnej 65. sezóne, divadlo si pripravilo bohatý program. Všetko sa to odštartovalo o 17-tej hodine v spodnom foyeri divadla vernisážou výstavy Divadelného ústavu Bratislava pod názvom „Jozef Gregor Tajovský, dramatický osud človeka – hlboko ľudský dramatik.“

Na otvorenie  výstavy prijala pozvanie vnučka Jozefa Gregora Tajovského – Tatjana Šišková s manželom. Riaditeľka divadla Ing. Jana Raffajová im poďakovala, že prijali pozvanie a zároveň ich pozvala aj  na ďalší divadelný program.

Okrem pani Šiškovej prišli aj dve kurátorky z divadelného ústavu Bratislava a to menovite Frederika Čujová a Viera Burešová.

Po úvodných predstaveniach odovzdala riaditeľka divadla slovo pani Šiškovej, ktorá vo svojom príhovore povedala, že je nesmierne rada, že mohla prísť v tento deň a užiť si trocha slávy, na ktorej však nemajú žiadny podiel. Jednoducho som vnučka a toto je môj manžel. Okrem svojej prítomnosti odovzdali aspoň veľké pozdravy z ich veľkej rodiny. Tajovský a Hana Gregorová má štyroch vnukov, osem pravnukov a trinásť prapravnukov a myslím si, že nesú zástavu v rode a túžia po vzdelaní a majú záujem o kultúru a umenie. Aj keď som starkého nepoznala, tak  jeho duch v našej domácnosti vládol vždy.  Spolu s Hanou Gregorovou tvorili dvojicu, ktorá sa navzájom podporovala a možno veľakrát aj v neľahkých chvíľach. Duch Tajovského nie je v tom našom dome cítiť len z obrazov, fotiek, knižiek, ale aj v rôznych detailoch. Napríklad, keď sme jedli halušky, tak sa spomenulo, že halušky sa nehnevajú, keď sa masťou oblievajú, ako vždy hovoril Tajovský.

Po pani Šiškovej povedal pár slov teatrológ Ladislav Lajcha (1932), ktorý ako dieťa osobne poznal Tajovského a bol aj na jeho pohrebe a následne sa k slovu dostali kurátorky výstavy Frederika Čujová a Viera Burešová. Všetko podstatné sa nachádza vo videu.

Výstava

Pred samotným divadelným predstavením Na konci… vyšiel na pódium umelecký šéf DJGT Janko Chalupka, ktorý sa prihovoril prítomným a zároveň prečítal posolstvo ku Dňu divadla pre rok 2014, ktoré napísal Brett Bailey. (kompletné znenie posolstva si môžete prečítať v samotnom závere tohto článku).

Posolstvo píše každý rok iná osobnosť svetového mena, v mene divadelníkov sa prihovorili svetu napr. Arthur Miller, Laurence Olivier, Peter Brook, Richard Burton, Eugene Ionesco, Václav Havel, Dario Fo, či Ariane Mnouchkine. Tento rok už spomínaný Brett Bailey.

Následne po prečítaní posolstva odohrali pre divákov v sále už spomínanú hru NA KONCI… , ktorá mapuje Tajovského život, osudové stretnutia formujúce jeho osobnosť ako aj postavy z jeho hier a poviedok. Tajovského predstavuje ako akčného človeka, zanieteného pre dobro ľudu, vzdelávanie mládeže, šírenie slovenskej reči. Tiež ako človeka schopného aj po prehrách vstať, človeka verného sebe samému.

Kto mal záujem mal po predstavení možnosť zúčastniť sa besedy s hercami, ale nakoľko tu boli prítomní hostia, ktorí sa zúčastnili na vernisáži,  dostali slovo a kým sa herci prezliekli ešte raz pútavou formou a obšírnejšie porozprávali nielen o danej výstave, ale i o Tajovskom ako takom. Pani Troligová hovorila o Pamätnej izbe Jozefa Gregora Tajovského a pán teatrológ Ladislav Lajcha hovoril aj o pohrebe, nakoľko on je posledný žijúci, čo sa ho zúčastnil.

Beseda – hostia

Následne sa dostali k slovu všetci tí, ktorí stoja za Tajovského hrou Na Konci… a odpovedali na otázky divákov.

Katarína Mišíková-Hitzingerová, Daniel Výrostek, Dominika Výrostek Misárová, Vladimír Rohoň, Richard Sanitra, Barbora Špániková, Anita Krepčárová-Šafáriková, Ján Marcinek a samozrejme umelecký šéf DJGT Janko Chalupka.

Z priloženého videa sa dozviete i to, o čom si Barbora Špániková s Dominikou Výrostek Misárovou počas hrania v hre dokážu navzájom hrkútať. A veru budete prekvapení.

Beseda – herci

Nuž a je tu záver Dňa divadla 2014, ktorý bol jednoducho veľkolepý a priniesol veľa bohatého programu, ktorý si pripravilo pre svojich divákov samotné divadlo. Aj tento článok mapuje to, čo ponúka divadlo a taktiež poukazuje na to, že svojich sympatizantov prijíma s otvorenou náručou. Za celý program sa dá v skratke povedať veľké ďakujem a nabudúce prídeme opäť.

Fotografie

Posolstvo 

Brett Bailey: je juhoafrický dramatik, výtvarník, režisér, autor umeleckých inštalácií a umelecký riaditeľ THIRD WORLD BUNFIGHT. Pôsobil v Južnej Afrike, Zimbabwe, Ugande, Haiti, ale aj v Európe.

Všade tam, kde je ľudská spoločnosť, prejavuje sa i neskrotný Duch performancie.

Pod stromami v malých dedinkách, na moderných javiskách svetových metropol, v školských sálach, na ihriskách a v chrámoch, v slumoch, na námestiach, v komunitných centrách i suterénoch chudobných štvrtí – všade tam sa stretávajú ľudia, aby spolu zdieľali pominuteľné divadelné svety, ktoré vytvárame, aby sme prostredníctvom živého tela, dychu a hlasu vyjadrili svoju ľudskú zložitosť, rozmanitosť i zraniteľnosť.

Schádzame sa, aby sme plakali a spomínali, aby sme sa smiali a rozjímali, aby sme sa učili, utvrdzovali a predstavovali si. Aby sme žasli nad technickým pokrokom a zároveň zosobňovali bohov. Aby sme spoločne zatajili dych v údive nad našou schopnosťou vnímať krásu, súcit aj obludnosť. Prichádzame, aby sme si dodali silu a energiu. Aby sme oslavovali bohatstvo našich rôznych kultúr a aby sme preklenuli hranice, ktoré nás rozdeľujú.

Všade tam, kde je ľudská spoločnosť, prejavuje sa i neskrotný Duch performancie. Zrodený zo spoločenstva nosí masky a kostýmy našich rozmanitých tradícií. Využíva naše jazyky, rytmy a gestá a čistí miesto v našom strede.

A my, umelci pracujúci s týmto pradávnym duchom, cítime sa povinní viesť ho cez naše srdcia, naše myšlienky a naše telá, aby sme tak odhalili vlastnú podstatu v celej jej všednosti i žiarivej tajomnosti.

Avšak v dobe, keď milióny ľudí bojuje o prežitie, trpí v tyranských režimoch a bezohľadnom kapitalizme, uteká pred konfliktami a nedostatkom, v dobe, keď je naše súkromie napádané tajnými službami a naše slová cenzurujú všadeprítomné vlády, v dobe, keď sú pustošené lesy, hubené viaceré živočíšne druhy a oceány sú už otrávené – čo sa vlastne cítime povinní odhaliť?

Vo svete nerovných síl, v ktorom sa nás rôzne vládnuce zriadenia snažia presvedčiť, že jeden národ, jedna rasa, jedno pohlavie, jedna sexuálna orientácia, jedno náboženstvo, jedna ideológia, jedna kultúra je nadradená všetkým ostatným, môžeme ospravedlniť požiadavku, aby umenie bolo oddelené od sociálnej agendy?

Podriaďujeme sa my, umelci arén a javísk, prikrášleným požiadavkám trhu, alebo sa vieme chopiť moci, ktorú máme, aby sme vyčistili priestor v srdciach a mysliach spoločnosti, zhromaždili okolo seba ľudí, inšpirovali ich, očarili a informovali, a tak vytvorili svet plný nádeje a úprimnej spolupráce?

Článok, foto a video: Ján Števonka.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.