Svetový deň divadla oslávili so svojimi divákmi aj Zvolenské divadlá

svetovy-den-divadla-2015-djgt

Javisko DJGT Zvolen. Foto: ZV-podujatia

Marec je mesiacom knihy, ale zároveň v marci sa konajú oslavy Svetového dňa divadla, ktoré pripadajú práve na 27. marec a v tento deň v roku 2015 sa vo Zvolene do osláv zapojili hneď dve divadlá.

Svetový deň divadla bol vyhlásený v roku 1961 Medzinárodným divadelným inštitútom (ITI) a oslavuje sa od roku 1962.

Pri príležitosti oslavy tohto dňa (slávi sa od roku 1962 a je mu vyhradený dátum 27. marec) sa organizujú mnohé národné a medzinárodné divadelné akcie, zamerané na propagáciu divadelného umenia.

Tak ako minulý rok, tak aj tento rok sa so svojim programom zapojilo zvolenské Divadlo J. G. Tajovského a Divadlo Zelienka.

Poďme sa teda pozrieť na to, aký program si jednotlivé divadlá pre svojich divákov na tento večer pripravili.

Divadlo Zelienka si na túto príležitosť naštudovalo v DK ŽSR novú inscenáciu komédie podľa predlohy L. Nádaši – Jégeho pod názvom Komédia na šnúrke, ktorú uviedlo pred vypredaným hľadiskom v premiére. Samotné predstavenie zožalo veľký úspech a uznanie divákov, že okrem tradičného profesionálneho divadla sú tu ešte Zelienkovci.

DJGT Zvolen siahlo v tento večer po svojej autorskej hre Divadlo v kocke, ktorá je práve o tom, čím je divadlo živé a ponúka pestrofarebnú paletu všehochuti.

Ako zvyčajne sa pred začiatkom predstavenia malo čítať posolstvo ku Svetovému dňu divadla, ale začalo sa hlasom Andreja Mojžiša, ktorý k tomuto dňu nahral slová plné umenia, ktoré nejedného diváka tu v sále chytili za srdce.

Po jeho slovách sa už k slovu dostala dramaturgička divadla Mgr.art.Uršula Ferenčuková, ktorá po úvodných slovách prečítala aj posolstvo, ktoré tento rok napísal poľský režisér Krzysztof Warlikowski.

Video – Mgr.art.Uršula Ferenčuková

Potom už šiesti herci Barbora Špániková (Nora), Svetlana Sarvašová (Irena), Ján Marcinek (Jano), Dominika Výrostek Misárová (Júlia), Daniel Výrostek (Henrich) a Vladimír Rohoň (demolačný muž) odohrali pre divákov spomínanú hru.

Ako to zvyčajne tu v tento slávnostný deň býva, aj tentoraz sa konala po predstavení beseda s účinkujúcimi a samozrejme nechýbal dramaturg Ján Chalúpka a režisér Richard Sanitra.

Diváci mali vskutku veľa zaujímavých otázok, na ktoré hľadali odpovede a veru dalo sa dozvedieť veľa zaujímavých informácií, ale čo Vám budem prezrádzať. Ak máte záujem sa to dozvedieť, môžete si pozrieť priložené video, na ktorom nájdete aspoň časť toho, o čom sa debatovalo, konkrétne prvých 25 minút, viac už ostane tajomstvom.

Video – 25 min (len toľko viac nebude)

Nuž tak takúto mala podobu oslava Svetového Dňa divadla vo Zvolene a na záver ešte textová časť posolstva.

Posolstvo – Krzysztof Warlikowski

Skutočných divadelných majstrov možno najľahšie nájsť mimo divadla. Sú to obyčajne tí, ktorých nezaujíma divadlo ako stroj na reprodukovanie konvencií a známych klišé. To oni hľadajú pulzujúci prameň, tie živé prúdy riek, ktoré obmývajú divadelné sály a v nich davy ľudí obdivujúcich napodobeniny toho či oného sveta. Imitujeme, namiesto toho, aby sme vytvárali svety vlastné, úchvatné, úplne závislé na dialógu s publikom a na emóciách, ktoré plávajú pod povrchom a ktoré v skutočnosti dokáže najlepšie odhaliť divadlo.

Takéto inšpirácie najčastejšie nachádzam v próze. Dennodenne rozmýšľam o spisovateľoch, ktorí takmer pred sto rokmi prorocky, hoci zdržanlivo opísali úpadok európskych bohov, súmrak, ktorý ponoril našu civilizáciu do dodnes nerozjasnenej temnoty. Myslím na Franza Kafku, Thomasa Manna a Marcela Prousta. Dnes by som do skupiny prorokov zahrnul ešte Johna Maxwella Coetzeeho.

Ich spoločný pocit z nevyhnutného konca sveta, nie planéty, ale modelu medziľudských vzťahov, spoločenského poriadku a revolt, je pre nás tu a teraz dráždivo aktuálny. Pre nás, ktorí žijeme po konci sveta. Žijeme tvárou v tvár zločinom a konfliktom denne zapálených na nových miestach dokonca rýchlejšie, než všadeprítomné médiá stíhajú zaznamenať. Tieto plamene rýchlo začnú nudiť, nenávratne miznú z novinových správ a my sa cítime bezmocní, zdesení a obkľúčení. Už nie sme schopní budovať veže a múry, ktoré tvrdohlavo staviame, nás nechránia pred ničím – naopak, samé vyžadujú ochranu a starostlivosť, ktorá nám berie veľký kus životnej energie. A nemáme už ani silu, aby sme sa pokúšali pochopiť, čo leží za bránou, za múrom. Vlastne práve preto musí existovať divadlo, presne v tom má hľadať svoju silu. Nazerať tam, kde je to zakázané.

„Legenda sa usiluje zistiť, čo je nepochopiteľné. Práve preto, že tkvie v pravde, musí skončiť v nevysvetliteľnom“ – tieto slová, ktorými Kafka opísal metamorfózy legendy o Prometeovi, vystihujú aj to, aké by malo byť divadlo. Divadlo, ktoré začína v hĺbke pravdy a svoj koniec nachádza v nevysvetliteľnom. A práve také divadlo želám všetkým tvorcom, tým na javisku aj tým v hľadisku, a prajem im to z celého srdca.

Krzysztof Warlikowski

Preklad: Martina Mašlárová, Martina Kotláriková

Článok foto a video: Ján Števonaka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.