Od Tatier k Dunaju knihy sa čítajú

Deti počúvali so zatajeným dychom. Foto: Monika Necpálová.

Rozmýšľali ste niekedy o to, ako by sa zmenila naša spoločnosť, ak by celé Slovensko čítalo deťom? Dieťa, ktoré sa pravidelne stretáva s knihou, mení sa v jednotlivca inteligentného, cítiaceho, súcitného, plného inovatívnych nápadov, nebojácneho. Heslo aktivity Celé Slovensko číta deťom znie: „Čítajme deťom 20 minút každý deň.“ Výzvy sa chytili počas tretieho týždňa čítania deťom v Slovenskej republike od 5. do 9. júna 2017 aj knihovníčky detského oddelenia Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Počas dvoch dní, stredy a štvrtka, farebné priestory detského kútika navštívili okrem školákov z 3. základnej školy - Základnej školy P. Jilemnického 1035/2 vo Zvolene, dvaja hostia.

Najprv 7. júna približne šestnástim druhákom čítala z knihy Opice z našej police Alena Mičian Ostrihoňová. Na druhý deň prišiel medzi tridsiatku prváčikov Branislav Husár. „Špeciálne na túto príležitosť som si kúpil knihu Moje najmilšie rozprávky,“ poznamenal tesne predtým ako sa zvítal s deťmi a začal čítať prvé riadky z rozprávky Žabí princ. Na prosbu detí potom prečítal aj svoju najobľúbenejšiu rozprávku Potkaniar. A hoci už prváčikovia vedeli čítať, aj tak sa im najviac odrátalo, keď im Branislav Husár ukázal jednu po druhej ilustrácie z knihy.

Ako sa dozvedáme od knihovníčok, počas podujatí tohto druhu, niekedy na čítanie dospelých pozývajú, inokedy sa im sami ponúkajú. Jedna zo zamestnankýň knižnice Mária Masárová hovorí: „Deti sú rady, keď im niekto číta. Cítia vtedy blízkosť niekoho iného. Preto majú aj veľmi rady, keď im čítajú rodičia. Čítanie zanecháva stopy na detskej duši do dospelosti. To je aj dôvod, prečo dospelí radi prijímajú naše pozvania, aby prišli čítať deťom. V takej chvíli si sprítomnia situáciu z detstva a pripomenú hlas človeka, ktorý kedysi čítaval im.“

Nad podujatím Celé Slovensko číta deťom prevzal záštitu prezident SR Andrej Kiska. A čo radia organizátori podujatia vám, milí dospelí? Deťom netreba čítať príbehy, ktoré sa vám samotným nepáčia. Ani kniha, ktorá je ovenčená cenami, nemusí byť vhodná na hlasné čítanie. Pri výbere knihy nezabudnite zvážiť intelektuálnu, spoločenskú a emočnú úroveň dieťaťa. Nuž a napokon, knihami sa netreba vyhrážať, ani nimi vydierať. Ku knihe treba pestovať prozaickú náklonnosť. Kniha nielenže rozvíja jazykové schopnosti, pamäť či predstavivosť, ale i vychováva a pri spoločnom čítaní vytvára puto medzi rodičom a dieťaťom.

Celoštátny projekt tohto typu je úspešne rozvinutý v Poľsku a Českej republike. Blíži sa letný čas prázdnin. Oplatí sa vziať knihu so sebou na dlhšie cesty vlakom, alebo trebárs aj do čakárne. Ak máme ísť deťom príkladom, stačí málo: doprajte najmenším pohľad na vás – pohrúženého do sveta čierno-bielych šuchotavých listov.

Fotografie

Článok: Monika Necpálová Foto: Monika Necpálová a Soňa Pašková.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s