„Anička, a ty si už mala niekoho predo mnou?“
„Jurko môj zlatučký, ja som ti ešte panna.”
„Pravdu mi hovoríš, Anička moja?“.
„No, tak pod sukňou bol už Števko, Jožko a minimálne dvakrát v sene aj Paľko, ale to sa hádam neráta.“
„Juj, Anička, ty si mi už akáže súca nevestička!“.
Nuž, i takýto scenár bolo možné voľakedy dávno-pradávno zažiť, keď bolo dievku treba vydávať.
Ešte v prvej polovici minulého storočia sa stávalo, že nevesta sa vydávala z donútenia, niekedy za staršieho muža – vdovca – alebo naopak za chlapca, ktorý bol ešte len dieťaťom. Na druhej strane, plač nevesty sa očakával. Plakať na svadbe bola povinnosť každej mladuchy a keď sa jej nechcelo, pomáhali jej hoc aj cibuľou. V niektorých lokalitách verili, že ak nevesta bude veľa plakať, kravy budú dobre dojiť.
Hlavná funkcia obradného plaču však spočívala v zažehnaní budúcich žiaľov, ktoré na mladú nevestu v novom živote čakali.
Hudobno-spevácky program práve tohto deja pod názvom Slzy neviest z cyklu Život s piesňou bolo možné si plnými dúškami vychutnať v sobotu 17.3.2018 v Kráľovskej sieni Zvolenského zámku.
Samotné podujatie zorganizovalo POS Zvolen a vystúpili na ňom DFSk Dobrona z Dobrej Nivy, ŽSSk Marína, ĽH Jara Hazlingera a Pavel Martinka zo Zvolena ako aj DFSk Čierťaž z Nemeckej.
Viac hádam netreba písať –, ten, kto bol, to zažil, a ja rozhodne chválim kvalitu tohto podujatia, ktoré tu na Zvolenskom zámku bolo možné opäť vidieť. a A Vám vám všetkým ostatným prinášam aspoň pár fotografií.
PS: Okrem programu si bolo možné na stojanoch pozrieť archívne (nielen svadobné) fotografie.
Fotografie
Článok a foto: IMG_1979.