• Po. feb 6th, 2023

Antibiotická rezistencia je hrozbou pre dnešné i budúce generácie

Jana Krokosová. Foto: zdroj TS

TS: Laboratóriá AGELLAB patriace do Skupiny AGEL SK sa aktívne podieľajú na programe Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý je zameraný na sledovanie rezistencie antibiotík a na jej znižovanie. Oddelenie klinickej mikrobiológie disponuje Antibiotickým pracoviskom, kde pravidelne sledujú vývoj rezistencie jednotlivých bakteriálnych kmeňov. Tieto údaje sa porovnávajú s údajmi Európskeho centra na prevenciu a kontrolu infekcií (ECDC).

Podľa údajov Eurobarometra z roku 2018 až 61 % ľudí na Slovensku nevedelo, že antibiotiká neúčinkujú proti vírusom a až 25 % Slovákov uviedlo, že naposledy užilo antibiotiká proti chrípke alebo prechladnutiu. Obe tieto ochorenia sú zvyčajne vírusového pôvodu a užívanie antibiotík pri ich liečbe nemá žiaden prospech pre pacienta. Antibiotická rezistencia je fenomén, ktorý sa vyskytuje bežne v prírode, avšak nadmerné alebo nesprávne užívanie antibiotík tento proces urýchľuje. Existuje prirodzená rezistencia, ktorá je daná genetickou informáciou baktérie. Komplikáciu liečby predstavuje získaná rezistencia, ktorá vzniká následkom stretu baktérie s určitým antibiotikom.

Keď baktérie získajú voči antibiotikám určitú odolnosť, daný jav nazývame antibiotická rezistencia. Rezistencia na antibiotiká nevzniká priamo u ľudí či zvierat, ale vytvárajú si ju bakteriálne bunky, čím sa znižuje liečebný účinok antibiotík. Antibiotická rezistencia predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie, potravinovú bezpečnosť a rozvoj. Antibiotiká majú na rezistentné baktérie nižší alebo žiaden účinok, čo má za následok dlhšiu hospitalizáciu pacientov, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na liečbu. S rozšírenou rezistenciou na antibiotiká by sa choroby, ktoré tu boli v minulosti, ako je tuberkulóza a týfus, mohli opäť stať bežnými a smrteľnými. Dôležité moderné medicínske postupy, ako je chemoterapia alebo transplantácia orgánov, by sa stali mimoriadne riskantnými a nebezpečnými a bežné bakteriálne infekcie, ako sú infekcie močových ciest a zápal pľúc, už nemusí antibiotická liečba zaberať a liečiť dané ochorenia.

Na oddelení klinickej mikrobiológie Laboratórií AGELLAB vo Zvolene pracuje antibiotické stredisko, kde v súčasnej dobe pracujú štyria odborní konzultanti. Tím tvorí lekár internista, mikrobiológ, farmaceut a infektológ, ktorí poskytujú okrem interpretácie laboratórnych nálezov tiež poradenstvo v oblasti terapie antibiotikami a antimykotikami. Okrem poradenstva laboratórium vyšetruje a stanovuje hladiny u vybraných antibiotík. Ďalšou náplňou pracoviska je nielen štandardné testovanie citlivosti alebo rezistencie antibiotík podľa európskych kritérií EUCAST, ale aj monitoring závažných typov rezistencií. Práve preto je nevyhnutná spolupráca s ústavnými hygienikmi a regionálnymi epidemiológmi v rámci sledovania a hlásenia nozokomiálnych nákaz, s čím súvisí aj pravidelný monitoring formou mikrobiologických sterov z nemocničného prostredia.

„Antibiotická rezistencia má v podmienkach každej nemocnice lokálny charakter. Preto bola zahájená hneď v úvode našej práce lokálna surveillance, čiže sledovanie resp. dozor, ktorým sa monitorujú vykultivované rezistentné kmene. V rámci nemocníc Skupiny AGEL sa zameriava na zisťovanie a hodnotenie rezistencie predovšetkým pôvodcov nozokomiálnych nákaz“, hovorí Ing. Jana Krokošová, vedúca oddelenia klinickej mikrobiológie v AGELLAB. Pre účinnú kontrolu týchto infekcií je nevyhnutné, aby každá nemocnica mala zavedený a funkčný Systém rýchlej reakcie. Jeho cieľom je rozpoznanie

a hlavne včasné informovanie jednotlivých oddelení o výskyte nozokomiálnej nákazy s cieľom prijatia okamžitých opatrení spojených so zamedzením šírenia možných rizík. Systém rýchlej reakcie vedie nemocničný hygienik a hlavný epidemiológ AGEL, ktorý s antibiotickým strediskom úzko spolupracuje. Výstupy lokálnej surveillance sa v antibiotickom stredisku okrem iného využívajú aj pre modelovanie voľby najvhodnejšej úvodnej antibiotickej terapie. Vysoká pravdepodobnosť predpokladaného pôvodcu infekcie a voľba vhodného antibiotika je predpokladom úspechu liečby. Konzultačná činnosť členov antibiotického strediska sa zameriava na poradenstvo prípadne odporúčanie správnej antiinfekčnej terapie. „Získanie podkladov pre prevenciu a kontrolu infekcií je výsledkom kvalitnej laboratórnej diagnostiky. V súčasnosti sú už metódy vyšetrenia citlivostí štandardizované a umožňujú získať presné informácie o citlivosti pôvodcu infekcie k antibiotikám“, dodáva Ing. Krokošová.

Nastala zmena ATB rezistencii počas obdobia koronavírusu v Nemocnici AGEL Zvolen?

,,Nemyslím si, že došlo k zmene rezistencie, len k dominancii a rozšíreniu už MDR (Multidrug Resistant – ide o multirezistentné kmene, resp. kmene rezistentné ku viacerým antibiotikám rôznych skupín) patogénov v širšej populácii rizikových, ale aj menej rizikových ľudí. Štandardné priraďovanie antibiotík v liečbe pacienta so stredne závažnou až závažnou SARS-CoV-19 pneumóniou ako prevencia rozvoja sekundárnej pneumónie, ale aj v liečbe už rozvinutej sekundárnej infekcie zintenzívnilo selekčný tlak a uplatnenie MDR patogénov. Významné oslabenie imunitného systému pri závažnom priebehu SARS-COV 19 umožnilo uplatnenie sa týmto MDR patogénom aj v populácii bežne odolnej a menej rizikovej. Významný bol nárast clostrídiových infekcií, ale aj iných MDR patogénov,“ uviedol MUDr. Ján Haško, námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť Nemocnice AGEL Zvolen a člen antibiotického pracoviska.

Rezistencia ktorej baktérie je z pohľadu spoločnosti najnebezpečnejšia?

Podľa WHO najväčšiu hrozbu predstavujú baktérie Acinetobacter baumannii, Pseudomonas aeruginosa a zástupcovia čeľade Enterobacteriaceae, kam patria napríklad Escherichia coli či zástupcovia rodov Klebsiella, Serratia, či Proteus, Sú to kmene väčšinou odolné k podmienkam prostredia, kde môžu relatívne dlho prežívať. Vyvolávajú infekcie u imunitne oslabených, hospitalizovaných pacientov. Najčastejšie ide o respiračné, katétrové a močové infekcie, pričom všetky menované si vyvinuli odolnosť voči karbapenémovým antibiotikám. Tieto baktérie spôsobujú vážne infekcie krvi a tiež v oblasti hrudníka. V ďalšej skupine sú napríklad Enterococcus faecium, Staphylococcus aureus, Helicobacter pylori či druhy rodu Salmonella.

TS: Mgr. Martina Pavliková – Hovorkyňa skupiny AGEL SK. Foto: zdroj TS