• So. nov 26th, 2022

Klinická psychologička: ,,Nemôžeme nikoho nútiť prijať pomoc, ak ju nechce“

Mgr. Zuzana Brežná. Foto: zdroj TS

TS: Občas aj naša duša potrebuje pomoc. Rovnako ako zlomená noha, zapálené slepé črevo, poranené koleno a pod. Hoci pre odborníkov je pomoc pri duševných ochoreniach samozrejmosťou, laici to stále považujú za niečo, čo treba skrývať, čo vyvoláva hanbu. Kedy je naša duša chorá natoľko, že už treba vyhľadať odborníka objasňuje pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia klinická psychologička Nemocnice AGEL Zvolen Mgr. Zuzana Brežná.

Kedy je dobré vyhľadať odbornú pomoc psychológa? Ako si človek môže uvedomiť, že ju potrebuje?

Každý z nás prechádza v živote aj ťažšími chvíľami, ktoré sú spojené so zhoršením celkovej duševnej pohody. Odbornú pomoc je dobré vyhľadať v prípade, že naše nepriaznivé psychické rozpoloženie trvá už dlho a začína zasahovať do nášho bežného fungovania. Keď cítime, že už si nevieme poradiť sami a ani podpora z nášho okolia nám nestačí na to, aby sa nám uľavilo. A tiež, keď vstupujú do hry už aj telesné ťažkosti, napr. nespavosť, nechutenstvo či iné zdravotné ťažkosti, ktoré pravdepodobne súvisia s našou psychikou. Ako ju vyhľadať? Na koho sa obrátiť? Najjednoduchšia cesta je nájsť si kontakt na psychológa či psychiatra na internete a následne tam zavolať a objednať si termín. Treba sa však pripraviť na to, že na termíny sa čaká dosť dlho. Ak ide o ambulanciu, ktorá nie je zazmluvnená zdravotnou poisťovňou, teda na priamu platbu, čakacie doby sú väčšinou o niečo kratšie. V prípade, že je potrebná akútna zdravotná starostlivosť, treba ísť na urgent resp. volať RZP. Na Slovensku fungujú aj mnohé linky pomoci, kde je možné volať non-stop, napr. Linka dôvery.

Čo robiť v prípade, že môj blízky potrebuje pomoc, ale odmieta ju?

Nemôžeme nikoho nútiť prijať pomoc, ak ju sám nechce. Sú však prípady, kedy človek ohrozuje sám seba alebo svoje okolie, vtedy je možné volať záchranku a odviesť pacienta aj proti jeho vôli. V prípade, že nejde o také vyhrotené situácie, dobré je s blízkym o tom hovoriť, poprípade mu ponúknuť, že tam pôjdete s ním. Prebrať s ním jeho obavy a prípadné očakávania. Niekedy, keď blízkeho tlačíme, aby vyhľadal takúto formu pomoci, môže mať pocit, že jeho samotného označujeme ako problém, že na neho ukazujeme prstom. Závisí od problému, ale niekedy pomôže, keď sa objednáte vy a jemu oznámite, že termín je už dohodnutý a že vy tam pôjdete či už s ním alebo bez neho. Vtedy môže začať vnímať, že ten kvázi jeho problém ovplyvňuje aj vás a vy nemáte zábrany vyhľadať pomoc. Aké sú najčastejšie duševné poruchy? Najčastejšie sa stretávam s úzkostnými poruchami a poruchami nálady (najmä depresiou). Ale časté sú aj závislosti, psychosomatické ochorenia, či poruchy napr. spánku alebo príjmu potravy…

V spoločnosti prevláda zhoršenie psychického zdravia u mladých, v čom je problém?

To je ťažká otázka. Určite má na to vplyv mnoho faktorov. Celkovo sa na vzniku duševných porúch spolupodieľajú biochemické zmeny v mozgu, genetické faktory, sociálne a spoločenské vplyvy a tiež osobnostné rysy človeka. V spoločnosti aktuálne prevláda orientácia na výkon a z toho plynúci stres, nezdravý životný štýl, nepočúvanie vlastného tela. Neprospieva tiež príliš veľa informácií a možností, porovnávanie sa s druhými, nasledovanie nesprávnych vzorov. Mladí ľudia tiež horšie znášajú frustráciu. Sme zvyknutí, že všetko dostaneme hneď a neradi čakáme. Jeden z najdôležitejších aspektov pre zdravý vývoj je rodina a zázemie, ktoré ponúka. Tam sa vytvárajú základy pocitu bezpečia, sebaúcty a seba hodnoty, schopnosť vytvárať a udržať si sociálne vzťahy, aj schopnosť čeliť problémom a výzvam.

Negatívne nedávne udalosti (pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine, inflácia, energetická kríza) negatívne vplývajú na duševné zdravie ľudí. Ako si ho ustrážiť? Existuje nejaké prevencia?

Keď prídu negatívne správy, najväčší vplyv na nás majú na začiatku, keď sú čerstvé, nečakané, podané s veľkým emočným nábojom. Vyvolá to v nás strach, obavy, úzkosť, pretože sme sa s niečím takým doteraz nestretli, nevieme predvídať, ako sa to bude vyvíjať a ako na to reagovať. Postupom času, ako život plynie ďalej, si na situáciu zvykneme, adaptujeme sa a už nás to až tak nezasahuje. Samozrejme, ak sa nás to bytostne nedotýka. Ak sa udeje niečo, s čím môžeme niečo urobiť, tak to urobme. Napr. na začiatku vojny na Ukrajine sa mnoho ľudí zmobilizovalo a išli pomáhať, či posielali potraviny, lieky a oblečenie. To bol proaktívny spôsob a pomohol im lepšie sa vyrovnať s touto ťažkou situáciou. V prípade, že nám negatívne správy ubližujú a nemáme možnosť s tým niečo urobiť, nesledujme ich. Venujme pozornosť sebe, rodine, venujme čas tomu, čo nás robí šťastnými.

Dobré je mať možno na pamäti aj to, že rôzne krízy tu vždy boli aj budú. Ale striedajú ich zase pokojnejšie obdobia. Slovo kríza je väčšinou používané v negatívnej konotácii, avšak jeho pôvodný význam hovorí o rozhodnutí, o príležitosti k zmene, o ozdravnom procese, teda o niečom, čo ľudstvo ale aj jednotlivcov môže posunúť vpred, od už nefunkčného k niečomu novému, efektívnejšiemu.

Psychiater Petr. Hejzlar v relácii Českého rozhlasu o tom, ako sa starať o svoje duševné zdravie a zároveň stránka dusevnezdravie.sk odporúčajú dodržiavať nasledujúce kroky:

1. Pamätajte na svoju pohodu. Zabezpečte si dostatok spánku, čerstvý vzduch a vyváženú stravu.

2. Pohybujte sa, nájdite si nejakú fyzickú aktivitu, koníčky, meditovanie, čokoľvek, čo vás baví a po čom sa cítite dobre. 3. Doprajte si čas na svoje vlastné myšlienky a pocity. Každý deň si na určitý čas vypnite počítač, telefón a televízor.

4. Buďte súčasťou nejakej skupiny. Venujte čas ľuďom, s ktorými vám je dobre. Stretávajte sa s priateľmi, s rodinou.

5. Všetci máme občas zlú náladu. To je prirodzené. Ak však máte zlú náladu niekoľko týždňov, je potrebné vyhľadať pomoc.

6. Nastavte si dôležité ciele. Zvoľte si také ciele, ktoré vás motivujú, ale nepohlcujú.

7. Buďte na seba dobrí. Ak ste v ťažkej situácii, dýchajte zhlboka a skúste sa sami sebe prihovoriť tak, ako by ste sa prihovárali dobrému priateľovi. Alebo hovorte o tom s niekým, komu dôverujete. Oslovte priateľov, blízkych, alebo si urobte denník a píšte o tom.

TS: Mgr. Martina Pavliková – Hovorkyňa skupiny AGEL S