„Nepíšte rýchlejšie, ako vám to myslí,“ zazneli z úst jeho súputníkov myšlienky umné. František Papánek nikdy nestrácal čas. Na hodinkách si vraj zvykol nastaviť vždy 15 minút na vyriešenie úlohy. Ak do tejto chvíle k ničomu nedospel, začal sa venovať úplne inej činnosti. Traduje sa aj jeho šikovnosť na pracovných poradách. Tu vraj nielenže stihol počúvať „reči jalové“, ale pomedzi prejavy kolegov si vypisoval poznámky z anglických a francúzskych časopisov. Človek vzdelaný ovládal šesť jazykov plynule a ďalšími šiestimi sa vedel v bežnej reči dorozumieť. Paradoxne najväčším problémom sa ukázalo naučiť sa po slovensky.
Prof. RNDr. JUDr. Ing. František Papánek, rodák z Rakúsko-Uhorska, chodil do školy v Maďarsku, študoval v Rakúsku a vysokoškolské štúdiá absolvoval v Česko-Slovensku. Papánek bol lesným správcom za Slovenského štátu, ústredným riaditeľom Štátnych lesov v Bratislave, rektor Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a pracovník Lesprojektov Zvolen. Ako expert pre lesníctvo pôsobil tri roky v Iráne a bol i pracovníkom Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene.
Lesy Slovenskej republiky, š.p., Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen a Klub seniorov lesníckej školy Banská Štiavnica pripravili 15. marca spomienkovú slávnosť k 100. výročiu narodenia významného slovenského lesníka. František Papánek sa narodil v roku 1912 v Budapešti, jeseň života prežil na Sliači. Výrazná osobnosť s neuveriteľným potenciálom opustila svet v roku 1995.
Hostí v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene privítala riaditeľka múzea Ľubica Miľanová. Prihovorili sa aj najvyšší zástupcovia Štátnych lesov SR, Technickej univerzity Zvolen a Národného lesníckeho centra. Viliam Stockmann z Klubu seniorov lesníckej školy predstavil životný príbeh mimoriadneho profesora a stal sa i krstným otcom Papánkovej knihy „Šesť kníh môjho života“. Autobiografickú knihu svojho otca vydal jeho syn Fedor v náklade 300 kusov. Zbierka vznikla zo zápiskov, ktoré František Papánek písal pre svoju rodinu. „Kniha má historický, dokumentárny aj literárny charakter. Otec sa stal na sklonku života spisovateľom. Bolo to posledné povolanie, ktoré vykonával,“ povedal o svojom otcovi v príhovore Fedor Papánek. Nezabudol poďakovať Viliamovi Stockmannovi, ktorý ho podnietil k vydaniu otcových zápiskov a tak isto sa podieľal aj na výbere fotografického materiálu k publikácii. Na podujatí sme mohli stretnúť i manželku Františka Papánka. Práve vďaka jej šľachetnosti kniha mohla uzrieť svetlo sveta, pretože ju financovala zo svojich životných úspor. Publikácia nie je určená na komerčný predaj, bude sa distribuovať do knižníc a inštitúcií darom. Ako podotkol vydavateľ Papánek: „Knihu krstíme Korytnickou minerálkou, pretože to je jediná minerálna voda, ktorú mohol otec na sklonku života piť.“
Fotografie
Článok a foto: Monika Necpálová