• Ut. feb 7th, 2023

Jan „Honzo“ či „Hanbal“ Tomanec

ByIMG_1979

okt 15, 2012 ,
Jan „Honzo“ či „Hanbal“ Tomanec.

Enkláva zvolenských hokejových legiend, bývalých hráčov Zvolena z rokov najväčšej slávy dnes na Zvolenský hokej nezanevrela. Niektorí už „visia“, teda dresy s ich číslami, pod strechou zvolenského zimáku (Golonka, Podkonický, Letko), na večnú pamiatku, ako je to vo zvyku i na štadiónoch NHL, AHL v zámorí, či teraz už i v „Ruskej“ profisúťaži KHL.  Mnoho zo zvolenských hokejových legiend doteraz pôsobí aktívne v prospech klubu, dnešný tréner Peter Mikula má ako asistent trénera Bokroša s HKM titul majstra SR 2001 a jeho ambície sú i v tejto sezóne vysoké, HKM pod jeho vedením po 10 kolách viedol extraligu s deväťbodovým náskokom.

Základ však pre Zvolenský hokej priniesla sezóna 1969/70 a vytúžený postup do SNHL. Vo svojej úvodnej sezóne Zvolen obsadil v SNHL šieste miesto. Dovtedy sa žiadnemu nováčikovi nepodarilo v súťaži udržať. V meste nastal doslova hokejový ošiaľ, takmer na každom zápase bol štadión vypredaný. O tom, že Zvolenčania svoju účasť v najvyššej slovenskej súťaži mysleli vážne, svedčilo i posilnenie kádra. V súpiske sa objavili také mená ako Tibor Ágh, Jozef Houška, Milan Diettrich, Bohuš Trávnik, Ján Podkonický či Jan Tomanec.

Jan „Honzo“ či „Hanbal“ Tomanec

Už dnes po slovensky hovoriaci, no s príznačným sympatickým moravským akcentom, ktorý evokuje zašlé československé i hokejové časy. Po skončení kariéry bývalý živnostník,  dnes už dôchodca, zostal vo Zvolene, kde žije dodnes. V r.1975 sa oženil, je otcom dcéry a už aj dedom.

„Keď som zo Zbrojovky Vsetín prišiel do Dukly Trnava a potom do Zvolena i keď som prestupové lístky podpísal do Dubnice, ale Bohuš Trávnik ma stiahol sem, nemyslel som si, že tu zotrvám dodnes.“

Na časy hokejovej sláva spomína s nostalgiou: „V sezóne 74/75 sme hrali vtedajší slovenský pohár, finále bolo vo Zvolene, Slovan hral v zostave ešte so Šťastnými Tónom i Petrom. Za stavu 2:2 vystrelil „Boby“ Letko od striedačky na bránu tri, či štyri minúty pred koncom, puk sa z vnútra bránky odrazil a vtedy ho rozhodca Bratislavčan Okoličáni neuznal ako regulárny gól. Neboli také vymoženosti techniky ako dnes, teda videorozhodca. Potom už v predĺžení gól nepadol, ale prehrali sme na trestné strieľania. Slovan tak získal pohár, no zaslúžene mal patriť Zvolenu.“

V účinkovaní vo Zvolene  hral s mnohými hráčmi, dosť často ho tréneri ZábojníkGuričaŠidelář aj Giblák,či Radič prehadzovali medzi formáciami, lebo hrával v útoku ľavé i stiahnuté pravé krídlo.

V spomienkach pokračuje: „S kým som najčastejšie  hrával sa dá ťažko povedať, to by sa musela spraviť štatistika zo zápasov, nemohol som si predsa sám vyberať, ale keby som si mal vybrať, tak potom s legendárnym Čunderlíkom v bráne, prial som si hrať s Dittrichom, ale vždy nás rozhodili, lebo v každej formácii musel byť niekto dobrý, potom i s Bačiakom.

Mrzí ma, že som nehral dnes legendárny zápas v Gottwaldove (dnes Zlín) , sedel som medzi divákmi, nepáčilo sa však už to, ako tréner Šindelář objednal bohatý obed, obrovské porcie kureniec, všímal som to „o to více“ ako nehrajúci hráč i to, kto a ako hral a koľko mu tréner dovolil. Diváci však boli vynikajúci, škoda. Ďalší zážitok, ktorý nezabudnem, sa spája so zápasom v Prahe. Sedel som na striedačke a so mnou mladý „žila“ Vávra, viedli sme dva nula, tréner Guriča ho pustil na ľad namiesto mňa, Vodák mu zobral puk a gól sme dostali, potom ešte tri. Dittrich síce dal na 4:3, ale už sme prehrali.“

Jeho šestka s ním v zostave – brankár Čunderlík (Herczeg), v obrane – Bačiak a Málek a v útoku Golonka, Podkonický, jednoznačne: „Jaj to by sa hralo, ako tréner mi dal veľa Zábojník, to je isté, no v mojom rozvoji mi veľmi pomohol Guriča. Túžil som po celoštátnej lige, škoda, že sa to nepodarilo. Veľmi som chcel. Aby sme za mojej hokejovej éry postúpili do celoštátnej najvyššej ligy, káder a odhodlanie i kvality sme na to mali, no nesplnilo sa nám to pre známe okolnosti. Odohral som za Zvolen viac ako 10 sezón a celkovo mám na konte viac oko 700 hokejových duelov, no vo Zvolene sa mi splnil jeden z najväčších snov, zahral som si najvyššiu slovenskú hokejovú súťaž,  no nesplnil sa mi bohužiaľ ten naj hrať ligu československú.“

Hráč s legendárnou 18-tkou na drese, ktorého spoluhráči, tréneri, kamaráti poznajú i v spojení s prezývkou „Hambal“ prežil i krušné chvíle, keď trikrát visel jeho život na vlásku, paradoxne nie pri hokeji. Prvý krát mu zachránili život spoluhráči Dittrich a Trávnikom, keď sa dusil, potom prežil i pád zo 6 metrovej výšky a nabodnutie na rúru a  vylízal sa i z pádu zo schodov, keď skoro vykrvácal.

Dnes ho na Zvolenskom zimáku vidieť málo. Má však prehľad o súčasnom dianí : „ Súčasný a vtedajší hokej? No okrem peňazí, ktoré sa teraz okolo hokeja točia,  je rýchlejší, viac sa hrá na telo, menej je technický, ale to vychádza z rýchlosti a lepšie je i hráčske vybavenie. Po prípravných zápasoch bolo ťažko kvalitu HKM odhadnúť, no postupne získali mladí hráči sebavedomie i skúsenosti popri kvalitných hráčoch a prajem im čo najlepšiu sériu bez prehry V tejto sezóne od Zvolenského hokeja očakávam umiestnenie určite od 4.miesta hore, na Zvolenský zimný štadión chodím sporadicky, je to kus nostalgie. Pomaly sa na nás zabúda.“

Zvolenský hokej v podaní „Mikulovcov“ v tejto sezóne zažíva nebývalú sériu na víťaznej vlne, aby to vydržalo čo najdlhšie  im praje i jedna z legiend Zvolenského hokeja Jan Tomanec.

Sledujte ZV-podujatia.com na FacebookuGoogle+ a Twitteru

Článok a foto: Ing. Miloš Masarik.