Ak trochu pozornejšie sledujete dianie v kultúrnom živote v rámci podujatí, tak Vám dozaista neunikla informácia o tom, že rok 2013 sa v divadle Jozefa Gregora Tajovského nesie v znamení podtitulu Slovenský autorský rok 2013.
Počas tohto roka uviedlo divadlo do života hneď niekoľko zaujímavých titulov. Tým prvým bol Svet (PODĽA) Urbana, neskôr Šesť autorov hľadá postavy a na jubilejný 40. ročník festivalu Zámocké hry zvolenské si pripravilo premiéru muzikálu Prekliaty básnik.
Všetky tri spomínané hry úspešne hrá nielen vo svojom divadle, ale s niektorými aj hosťuje v iných divadlách. Prvú sobotu v októbri (5.10.2013) hosťovalo s inscenáciou Svet (PODĽA) Urbana len o niekoľko sto metrov ďalej v rámci mesta, v kaviarni Džezva. Účinkujúci dej odprezentovali pútavou formou, oživili ho piesňami a diváci si odniesli oveľa väčší umelecký zážitok ako z divadla.
Konferenciermi večera boli dramaturgička DJGT Uršuľa Ferenčuková, ktorá je zároveň aj scenáristkou a Richard Sanitra, ktorý je režisérom. Nechýbali ani herci ako Vladena Škorvagová, Barbora Špániková, Daniel Výrostek a Ondřej Daniš.
Na predstavení sa zúčastnili aj vzácni hostia. Prišla Ivana Urbanová – vdova po Jozefovi Urbanovi a jeho kamarát Ondrej Kalamár, ktorý dostal v závere pár zaujímavých vecí, ale k tomu sa dostaneme neskôr.
Svet (PODĽA) Urbana sa v podobe známych skladieb dennodenne dostáva poslucháčom do uší najmä z rozhlasového vysielania. Málokto však čo i len tuší, keď počuje skladby Vráť trochu lásky medzi nás, Možno sa ti zdá, Len s ňou, Hey you, Kráľovná Mária, Kým nás máš, koho meno sa ukrýva za textom týchto skladieb. A práve tieto texty sú napísané perom Jozefa Urbana, slovenského básnika, textára, publicistu a novinára, ktorého život vyhasol 28.apríla v roku 1999 pri tragickej dopravnej nehode.
Tento spomínaný večer nebol však len o piesňach. Bol o tom, aké veľké dielo nám tu Jozef Urban zanechal a ako si naňho nielen bežní ľudia spomínajú, bol o projekte sms-iek pre Joža, ktoré prišli a sú napísané v bulletine, ktorý bol v rámci inscenácie publikovaný. Nájdu sa v ňom sms-ky od bývalých i súčasných členov Zvolenského literárneho klubu, od Oľgy Záblackej, Ľuba Feldeka, Daniela Heviera, Verony Šikulovej a ďalších, celkovo ich bolo vyše tridsať. Na jednu je však Uršuľa Ferenčuková nesmierne hrdá a to od Mira Žbirku. Prišla v onen osudný deň po polnoci:
,,Ahoj Jožo, nemôžem sa ti dovolať, chcel som ti len povedať, že Len s ňou a iné skladby, ktoré sme spolu napísali ešte stále hrám a práve pracujem na ďalších.“
Okrem pútavého rozprávania sa hrali a spievali skladby z inscenácie: Vráť trochu lásky medzi nás, Možno sa ti zdá, Len s ňou, Hey you, Kráľovná Mária, Kým nás máš,Kúpim si poznámkový notes, Voda čo ma drží nad vodou a posledná C’est la vie.
Voda čo ma drží nad vodou
Ako povedala Uršuľa Ferenčuková, inscenácia má nielen svoju mrazivú časť, ale aj tú peknú hrejivú a to je motív o Vranke Danke, na ktorú kolegovia pozerali čo tam robí, ale nakoniec sa však stala právoplatnou členkou partie a využili sme ju aj pre ostrovček rozhlasový.
O Vranke Danke
V závere dostal slovo spisovateľ Ondrej Kalamár, aby porozprával, ako on vnímal autora ako blízkeho priateľa a pán Kalamár povedal: ,,Jožo bol naplnenie, Jožo bol kamarát na plný úväzok aj v aute, nakoľko sa s ním nemal čas človek nudiť.“ Ďalej rozprával o tom, že neexistujú vulgárne slová, že existujú len vulgárni ľudia a práve Jožo bol ten, ktorý ho naučil vnímať vulgarizmy ako bežnú súčasť rozhovoru. On sám totiž buď rozprával nesmierne kultivovane, ba až literárnou slovenčinou, alebo používal bežné vulgárne výrazy. Používal ich s takou gráciou, že človeku neprišli ani ako vulgárne, z jeho úst zneli prirodzene.
Ondrej Kalamár
Po vyše hodine a pol trvania tohto neskutočného predstavenia mohol ešte ktokoľvek položiť všetkým prítomným pár otázok a následne potom odisť domov s pocitom naplnenia a vnútorného obohatenia z rozprávania o Jozefovi Urbanovi. Ak ste sa nemohli zúčastniť, odporúčam zájsť si na toto predstavenie do divadla a zažiť ozaj nepoznané.
Fotografie
Článok, foto a video: Ján Števonka.