Olejomaľby a keramické diela sa nemusia vždy vystavovať vo výstavnom priestore, dá sa pre ne nájsť aj lepšie umiestnenie, ktoré ešte viac ukáže umeleckú hodnotu diel. A práve toto spojenie umeleckých diel a nevýstavného priestoru sa rozhodne podarilo.
Reč je o vernisáži výstavy Anny Rusinkovičovej, ktorá sa konala v sobotu 13.12.2014 v penzióne Zlatý Dukát vo Zvolenskej Slatine a teraz si niečo viac o nej samotnej povieme.
Po úvodnej gitarovej skladbe Juraja Rusinkoviča sa k slovu dostal zakladateľ DUK (Detvianska Umelecká Kolónia) Milan Malček, (organizátor, neprof. výtvarník, ľudový rezbár), ktorý povedal, že je to skoro ako prvá vernisáž v tomto podniku aj keď tu výstavy robia minimálne 10 rokov, lebo Kolónia trvá 15 rokov a nie od samého začiatku.
Tieto výstavy, ktoré tu organizujeme v penzióne Zlatý dukát v podstate sú za účelom dotvorenia interiéru tohto zariadenia, kde vlastne tieto steny by zívali prázdnotou, tak sú doplnené umeleckými dielami. Samotných autorov meníme raz za mesiac a niekedy je tá doba dlhšia, je to dané situáciou a vhodnosťou toho, či sa nájde niečo na obmenu, takže je to viac-menej netypická výstava, nie ako v galérii klasická výstava, ale skôr ako doplnok interiéru.
Ako ďalej pán Malček poznamenal, obraz je ten najvhodnejší prvok, ktorý dotvára interiér a na druhej strane aj tento penzión stále a stále vylepšuje svoj interiér a keď menili nejaké prvky, tak nastala dilema, že sa sem nemôže hocičo dať a musíme vyberať autora. Vybrali sme autorku Anku Rusinkovičovú, lebo má to svoje dielo také ujednotené, techniku a rukopis, proste je to profesionálna umelkyňa, ktorá tvorí dlhé roky a vlastne jej obrazy sú vhodné na doplnenie interiéru tohto moderného a esteticky uceleného priestoru.
Na margo autorky povedal, že Anku netreba obzvlášť predstavovať, lebo ju v podstate všetci dobre poznáme, ale nedá mi, lebo mi dala do rúk jedny noviny a musím prečítať prvú vetu, aj keď ona povedala, že je to nepodstatné, ale písala si to autorka sama.
Keď som sa ako malé dievčatko vykrúcala pred zrkadlom a páčili sa mi baletky a ja som chcela byť baletkou, neskôr sme na základnej škole mali fantastického učiteľa hudobnej výchovy, vedel nás pobaviť, ale aj naučiť pekne spievať, chcela som byť speváčkou, potom prišla doba, keď som trávila čas s ceruzkou v ruke, kreslila som si a maľovala, len tak pre potešenie a zábavu, vedela som, že budem maliarkou, umelkyňou, výtvarníčkou.
K slovu sa dostala aj samotná autorka. Povedala, že jej tvorba je takého spontánneho rázu, čo sa týka olejomalieb, nanáša si spontánne plastické podklady a potom dotvára farebný svet pestrými farbami. Pracuje v rehabilitačnom centre a tam sa venuje ergoterapii (liečbe prácou), podľa stupňa postihnutia pacientov sa snaží s nimi vytvárať väčšie a menšie dielka z hliny.
Na samotný záver vernisáže sa v improvizovanej tanečnej choreografii predstavil v tanečnom štýle Poppin syn autorky výstavy a tým sa dala považovať výstava za otvorenú.
Na záver Vám môžeme túto výstavu len odporučiť. Keď budete mať čas, rozhodne sa príďte pozrieť na tieto fantastické umelecké diela a možno bude pre Vás lákadlom aj fantastický vianočný stromček, ktorý sa oplatí V Zlatom Dukáte vidieť, ale viac Vám už neprezradím.
Video
Fotografie
Článok, foto a video: Ján Števonka.
Sledujte ZV-podujatia.com na Facebooku, Google+ a Twitteri