V Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene otvorili vo štvrtok 7. decembra výstavu pod romantickým titulom Vôňa slamy a ihličia. Slová potvrdila čarovná atmosféra jednoduchosti slamených ozdôb, zelených konárikov a halúzok.
Všetko v jednom akoby nasledovalo vianočnú výstavu z minulého roka pod názvom Koledníci idú. Obnovená tradícia pripomínajúca vianočné zvyky nesie spoločný názov Obrázky Vianoc. Jej druhý ročník otvorili na vernisáži zvolenskí fujaráši z hudobného zoskupenia Moja fujarôčka. V tónoch kolied uviedla podujatie skutočne početnému auditóriu vedúca múzea Ľubica Miľanová, prihovorila sa aj primátorka mesta Lenka Balkovičová. Avšak ako pani domáca privítala hostí kurátorka výstavy Stanislava Cúthová. Ako sme neskôr od nej prezvedeli, „niektoré predmety na výstave patria do zbierkového fondu múzea, iné sú zapožičané z Múzea ľudovej umeleckej výroby – ÚĽUV zo Stupavy a z Etnografického múzea v Martine“.
Súčasnosť si na tradície až tak nepotrpí, zato spomienky tradície milujú. Na vernisáž si tak prišli zaspomínať mnohí v rokoch, a mladých chýbalo. Avšak už teraz vieme, že výstavu si pozrú a tvorivých dielničiek sa v decembrovom čase zúčastnia škôlkari i školáci. Pracovníci múzea sú pripravení a čakajú na šikovné rúčky najmenších. Nech však zavíta na výstavu ktokoľvek a zhliadne ozdoby z vyžehlenej slamy, papiera, dreva, ale aj z lesklého alobalu, isto ho chytí chuť vyrobiť si niečo vlastné.
Ozaj, ako to vlastne bolo s tými ozdobami a vianočným stromčekom? Kurátorka prezrádza: „Vianočný stromček, a podobne to bolo aj s betlehemom, kedysi patril do kultového kúta. Bol to roh oproti peci, kde býval často aj stôl.“ Možno ste zachytili, že kedysi sa stromček nad stôl vešal, ba dokonca boli časy, keď ho rodina zavesila „dolu hlavou“. Malo to vraj symbolizovať, že stromček rastie priamo z neba. Na tejto výstave organizátori jednoznačne prihliadajú na magicko-obradnú stránku Vianoc. Z ich rozprávania sa možno mnohému naučiť. Vyjasnia vám trebárs to, že stromček, ktorý má svoj pôvod v Nemecku, sa na našom území uchytil najprv v mestách. „Na vidiek sa dostal až v 20. storočí,“ podotýka Stanislava Cúthová a objasňuje, že korene vianočného stromčeka siahajú až k Rimanom. No aj bez stromčeka si náš ľud Vianoce ctil. Domy boli plné zelených vetvičiek, prinášali sa pastierske prúty i čerešňové vetvičky. Slama bola symbolom úrody. V tradíciách treba hľadať súvis s agrárnym zameraním širokého obyvateľstva. Mnohé zvyky sa začali spájať s kresťanstvom až neskôr.
Hoci sa v súčasnosti neraz ľudia predbiehajú vo vianočnom zdobení príbytkov a módne prúdy sa nevyhýbajú ani sviatkom pokoja a rodiny, nikomu z nás neuškodí priniesť si z návštevy výstavy domov kúsok skromnosti. Veď práve ona zdobila domovy našich predkov a žiarila silnejšie ako svetlá mnohých dnešných ozdôb.
Video
Fotografie
Text: Monika Necpálová, Foto: Ján Števonka