Marína zaspievala a zatancovala o dedičstve

Zvolenský folklórny súbor Marína pri príležitosti 60. výročia vzniku uviedol v Divadle Jozefa Gregora Tajovského celovečerný program Stopy – Sme dobrými predkami? Spojil v ňom tance z Podpoľania a ďalších regiónov, spev aj ľudovú hudbu. Diváci sa pri ňom mohli zamyslieť nad tým, čo po sebe zanechávame budúcim generáciám.

Folklórny súbor Marína, ktorý vo Zvolene vznikol v roku 1966, si pripomína 60 rokov od svojho vzniku. Hlavným bodom osláv bola premiéra tematického programu Stopy – Sme dobrými predkami?. Pre verejnosť ho súbor uviedol v piatok 23. októbra 2026 o 18:30 v Divadle J. G. Tajovského. V sobotu 24. októbra o 17:00 nasledovalo predstavenie určené najmä pre bývalých členov súboru a pozvaných hostí. Na oboch predstaveniach som bol na pozvanie súboru.

Otázka, ktorú si kladie celý program

Ondřej Daniš ako rozprávač v úvodnom slove vyzýva divákov, aby sa zamysleli nad tým, aké dedičstvo po sebe necháme. Zdôrazňuje, že naši potomkovia sa dnes nemôžu ozvať ani brániť.

Približuje to na jednoduchom príklade: tak, ako dnes opatrujeme fotografiu prastarých rodičov, môže sa o sto rokov na fotografiu z našej doby pozerať naša pravnučka.

Program tak neponúka len tance a piesne, ale aj pozvanie na premýšľanie o zodpovednosti voči budúcnosti.

Od Podpoľania po Zemplín a Šariš

Večer otvorila tanečná suita Fenomény (choreografia Andrej Sýkora, 2020). Čerpá z materiálu z dedín južne od Poľany, napríklad z Očovej, Zvolenskej Slatiny, Detvy, Hriňovej, Stožku, Slatinských Lazov, Korytárok a Podkriváňa. Nasledovali spevácke vstupy mužskej skupiny pod vedením Daniely Škodovej a dievčenskej skupiny s piesňami z Gemera, ktoré pripravili Petra Vraňáková a Eva Majerová.

V tanečnej časti zaujali napríklad:

Úlet, čardáš z Pozdišoviec na Zemplíne (2023), vznikol z túžby vystúpiť zo „zóny komfortu“ a pustiť sa do najnáročnejšieho, čo tradičný ľudový tanec ponúka.
Obrazy dávne (2021) ukazujú tance z Heľpy a Horehronia v čase druhej svetovej vojny, keď staré tance ustupovali módnym trendom, ako boli tango a fox.
Tance z Príbeliec (2026) v podaní mládežníckej tanečnej zložky súboru priniesli čardáš a friešku z Hontu so sprievodom gajdoša.
AHA MOMENT (2026) je nová choreografia Vladimíra Michalka z tancov z Raslavíc na Šariši. Kontrastuje v nej chlapčenský a dievčenský pohľad na ľudový tanec a hľadá moment, keď známe náhle dostane nový význam.
Margita a Ján (2026) je nová choreografia Andreja Sýkoru. Vzdáva poctu očovským nositeľom tanečnej tradície Margite Nosáľovej a Jánovi Gaškovi i všetkým známym a neznámym uchovávateľom ľudového tanca na Podpoľaní.

Z hudobných a speváckych čísel zaznela v podaní ženskej speváckej skupiny pieseň Roskäzovačke. Ľudová hudba pod vedením Milana Hrončeka predstavila Zbojnícku dumku a Podpolianske cifrovačky v hudobnej úprave Štefana Molotu.

Čo sa mi páčilo najviac

Mne osobne sa z celého programu najviac páčila choreografia Margita a Ján. Ako námet si berie dvoch konkrétnych ľudí z Očovej a súčasne hovorí o tých, ktorí tradíciu udržiavajú pri živote. Ukazuje, že nositeľmi ľudového tanca nie sú nedosiahnuteľné legendy, ale „ľudia milióna“.

Nielen tanec

Program ukázal súbor v celej jeho šírke: tanečníci, mužská a ženská spevácka skupina, dievčenská spevácka skupina aj ľudová hudba. Hudobníci a speváčky sa predstavili aj s tvorbou z čerstvo vydaného albumu Ach tá láska, ktorý bol koncom septembra pokrstený v Divadle J. G. Tajovského. Hudobné aranžmány pripravil Štefan Molota a album vznikol v štúdiu Môlča Records.

Oslavy ešte neskončili

Jubilejná jeseň pokračuje aj v novembri:

19. novembra sa v Kine Palace na Sliači uskutoční spoločný spevácky program ženskej a mužskej speváckej skupiny so sólistami inštrumentalistami a hosťujúcou ľudovou hudbou Jaroslava Hazlingera.
20. novembra ožije Dom kultúry Podborová prevažne tanečným programom. Svoju premiéru v ňom zažije novovytvorená mládežnícka tanečná zložka súboru.

Programy pri príležitosti 60. výročia vzniku folklórneho súboru Marína z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj a mesto Zvolen.

Stopy – Sme dobrými predkami?