Zvolenské združenie priaznivcov zlatistého moku, ktoré si hovorí Zvolenská 12° zorganizovalo vo Zvolene podujatie pod názvom Pivný pochod, čo bol vlastne 0. ročník Pivno – turistického pochodu.
Na 0. ročníku pivno – turistického pochodu Zvolenská 12 ° sa zaregistrovalo 163 bojovníkov a z toho 119 si prišlo pre diplom.
Pravidlá boli absolútne jednoduché – prísť 28.8.2010 od 9:30 hod do priestorov pivárne Hubeerya, bezplatne sa zaregistrovať , prevziať si tzv. pindex, čo bol vlastne papier, na, ktorý dostával každý účastník pečiatku po vypití zlatistého moku v tom či onom podniku na zozname trasy a ak sa človek cítil, mohol si ešte to či ono skonzumovať navyše.
Prísť s opečiatkovaným pindexom v relatívnom dobrom zdravotnom stave do 20 hodiny naspäť do pivárne Hubeeria a odovzdať kompletne, čiže s 12 pečiatkami, opečiatkovaným pindexom. V takomto prípade bol súťažiaci zaradený do tomboly, ktorá sa losovala tesne po 20 hodine večer.
Ja sa vám pokúsim opísať moju cestu, ktorú som absolvoval a svoje zdravie použil len preto, aby ste vedeli, ako to všetko dopadlo a čo to pre jednotlivého člena znamená a aké stopy to na človeku zanechá.
Vopred upozorňujem, že nepatrím medzi trénovaných konzumentov a, že som išiel do veľkého rizika ale nedalo mi ..
Podniky ktoré bolo potrebné absolvovať
- piváreň Hubeerya
- piváreň Mantuan
- City caffe & cocktail bar
- Matúšov dvor
- Charisma café & bar
- Mamut Pub
- Parkovací dom
- Penzión Almada
- U nás doma
- Bar Bar
- piváreň Kocúr
- piváreň Hubeerya
Postupnosť môjho Pivno – turistického pochodu
Registráciu som absolvoval o 9:35 hod a dostal som poradové číslo 5. Vyplnil som potrebné údaje a zakúpil som si ešte aj tričko aby som zapadol do kolektívu a odobral som sa pred podnik rozvrhnúť si postupnosť cesty.
Na pindexe od zadnej strany bola mapa s vyznačenými bodmi, kde presne sa nachádzajú jednotlivé podniky a keďže som sa musel dostať na sídlisko Západ, tak som nasmeroval prvé kroky smerom Penzión Almada.
Dorazil som teda do prvého podniku a pri pulte stála šarmantná čašníčka, ktorá pri čapovaní piva vyzvedala, ale bola doslova potešená touto akciou. Toto prvé pivo išlo do mňa neobvykle zľahka a po 1 minúte som sa už lúčil a presúval som sa na druhé stanovište, ktoré som si navrhol.
Dorazil som pred Parkovací dom na sídlisku Západ a hľadal som, kde by som si mohol dať pivko a zároveň dostať pečiatku. Po chvíli sa objavili pred Parkovacím domom ľudia v tričkách, aké som mal aj ja na sebe ale ako som neskôr zistil, boli to ľudia od organizovania akcie a len doniesli pečiatku na opečiatkovanie pindexov, keďže dotyčný podnik nemá vlastnú pečiatku. Pred parkovacím domom som sa slečien od letnej terasy opýtal, či mi načapujú pivo, aby som dostal pečiatku, načo mi však jedna zo slečien povedala, aby som s nou išiel do bowlingového centra, že to tam doriešia. Tam však už bola ďalšia slečna, ktorá bola troška ufrflaná, pretože ešte nebolo 10. hodín, čiže otváracia doba ešte nezačala, ale ochotne načapovala a opečiatkovala pindex. Aj toto druhé pivo bolo veľmi ľahko stráviteľné a odchádzalo som teda s pocitom radosti z druhej pečiatky.
Pred parkovacím domom beriem mapu do ruky a hľadám tretie miesto na sídlisku Západ a to Mamut Pub. Ako blesk z jasného neba ma trkne, že to bude jedine pri IX. Zš na Západe a smerujem teda tam. Vchádzam do podniku a od barmana pýtam pivo a podávam pindex. Vysvetlujem o “čo go” a pomedzi to pijem pivo. Niet času na ďalšie klábosenie a po dopití sa ponáhľam pozrieť do bytu a vykonať aj malú potrebu, pretože po troch pivách sa začínajú diať veci.
Pred vchodom do vchodu už prepletám nohami, ale našťastie výťah je na prízemí a ja stláčam 4. Vystupujem na poschodí a už doslova z posledného strkám kľúč do zámku a v tom susedka oproti otvorí dvere a chce debatovať. Za iných okolností by som začal koketovať, veď je to kus ženy, ale pot na čele nedovolí a tak končím debatu a doslova bledý a v hodine dvanástej v tej miestnosti kam aj králi chodia pešo blažene hovorím Hallelujah. Urobím čo je potreba a odchádzam.
Pred vchodom rozmýšľam nad trasou a hovorím si, že najlepšie riešenie bude ísť zo Západu pešo a pri Penzióne Almada odbočiť do ľava a popri vodnom kanáli prejsť až k bývalým mliekarňam a stadiaľ dozadu rovno do Matúšovho dvora, čo je ďalšia zastávka na ceste. V polovici cesty popri kanáli vypúšťam kohútik po druhý raz, aby to vyšlo akurát dokiaľ prídem do toho Matúšovho Dvora.
Vchádzam do podniku a napadne ma myšlienka kúpiť si pivo a darovať ho štamgastom, ktorí tu už sedia pri svojom raňajšom pivku. Od krčmára preberám pivo a idem za prísediacimi ľuďmi a podávam pivo na stôl z tým, že im vysvetľujem o čo ide. V tomto bode nastáva prvý väčší problém, pretože dotyčný štamgasti sa pustili do mňa a jednoducho boli neoblomný a stvrdili toľko, že keďže sa jedná o súťaž, tak treba dodržiavať pravidlá. Nič mi teda neostávalo, len hrdinsky vztýčiť pohár a snažiť sa ho vypiť. Odchádzam teda s ponaučením, že toto nebola najlepšia taktika.
Vyberám sa smerom do mesta a po štyroch vypitých pivách začínam pociťovať problémy, a to okrem urologických aj menšie problémy s rovnováhou. Navrhujem teda a vlastne zisťujem tretí problém, že trpím aj samomluvou a preto sa rozhodujem ísť posedieť do City caffe & cocktail bar, kde si môžem posedieť a načerpať troška energie – akurát riešim dilemu čo sa môže stať keď prídem do podniku o ktorom som písal recenziu. Keďže ma už vypité pivo dosť opantalo tak mám dostatok hrdinstva v sebe a vstupujem do tohoto baru.
V City caffe & cocktail bare si sadám presne tam, kde pred tým keď som robil recenziu a zisťujem, že mám šťastie na iný personál. Objednám si pivo od peknej čiernovlásky a podávam aj pindex. Odpijem si a zas musím na WC. Na WC ma napadne v mojej podnapitej hlave totálna blbosť a to či je ešte furt voľná tá vodovodná batéria alebo nie. Takže keďže si idem umyť ruky zisťujem, že je tak isto voľná ako v tedy keď som robil tú recenziu. Vraciam sa naspäť k stolu a keďže mi pivo riadne stúpilo do hlavy odpijem tak do 2/3 a idem zaplatiť a odchádzam preč z City caffe & cocktail bar.
Pokračovanie môjho utrpenia si prečítate nabudúce a veru toto bolo len taká predohra. Druhá časť.
Blog: Ján Števonka. Gramatická úprava : Lenka Hrobáriková.