Folklórny súbor Marína je krásavica v plnom rozkvete. Oslavuje 45 rokov. Vybrali sme sa na kus reči s jednou z mnohých sympatických dám, ktoré dávajú Maríne kus svojho života. Andrea Jágerová, vedúca speváckej zložky, pôsobí v Maríne od roku 1997. Popri tom stíha učiť na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici ľudový tanec i pracovať v Podpolianskom osvetovom stredisku vo Zvolene.
Dnes hovorí hádam za všetkých: „Slovenský folklór je temperamentný, plný farieb a za hranicami má veľa priaznivcov.“ Pri spoločnej debate sme sa dotkli aj aktuálnej témy: Aký je vzťah mladých ľudí k slovenskému folklóru? „Na konkurzy chodí čoraz menej ľudí. Ak sme pred pár rokmi konkurz robili do neskorej noci pri šesťdesiatich účastníkoch, dnes ich príde zopár a prevažne z detských súborov,“ hovorí Andrea Jágerová poukazujúc na mladšiu sestru Maríny Zorničku a pokračuje: „Ak deti nevedieme k folklóru od malička, ak im neukážeme čaro spoločných výletov, radosť z pohybu a kolektívu, len výnimočne sa starší študenti uchádzajú o možnosť pôsobiť v súbore.“
Mnoho tanečníkov vo folklórnych kolektívoch nehľadá až tak krásu tradičnej kultúry, ale skôr vyžitie v kolektíve. Je to aj určitý spôsob fitnesu. Tanec je predsa pohyb. „Iba starší tanečníci, muzikanti siahajú aj po archívnych záznamoch. Vedia folklór lepšie pochopiť a zžiť sa s ním.“ Veľa vecí človek pochopí, až keď ich sám zažije. Mnohé dievčatá podľa jej slov nevedia zaspievať uspávanku, lebo nemajú dieťatko. Skutočne pochopiť kultúru a nájsť jej naozajstnú podstatu dokáže až skúsený umelec.
Súbor prezentuje stredoslovenský folklór v rámci celého Slovenska. Spevácka zložka nie raz pôsobí aj nezávisle od ostatných zložiek. S času na čas ich počujete s heligonkármi, inokedy si vystačia bez hudobného sprievodu alebo podfarbia svojimi hlasmi muziku inej kapely. V zahraničí spevácka skupina účinkuje spolu s tanečnou a hudobnou zložkou Maríny.
Stále sa vyhľadáva nový a nový piesňový materiál. Výhodou speváckej skupiny je neobmedzená veková kategória. 21 členiek čisto ženskej speváckej skupiny je vo veku od 14 do 45 rokov. Aj časovo sú podľa Andrey Jágerovej vyťaženejší určite tanečníci. Tancu sa totiž musíte venovať aj trikrát do týždňa, inak tak povediac vyjdete z rytmu. „Hlas si síce vyžaduje určitú kondíciu, ale nie až takú fyzickú námahu ako treba tanečníkom. Spievať preto môžu aj staršie dámy a nemusíme sa kvôli skúškam stretávať až tak často,“ opisuje harmonogram práce Jágerová. „Pred vystúpeniami sa stretávame aj dvakrát do týždňa. Inak si však môžeme dovoliť aj mesiac pauzu.“ Činnosť v Maríne je nielen o skúškach, ale aj o vystúpeniach počas víkendov. Pre potechu vlastnú i potechu divákov sa však prinášať určité obete rozhodne oplatí.
Čím je speváčka staršia, tým je lepšia. Životné skúsenosti sú na nezaplatenie. Zrelá speváčka vie lepšie prejaviť určité pocity. Vie sa lepšie predať na scéne. Andrea Jágerová priznáva, že sa jej lepšie pracuje s čisto ženskou skupinou. „Samozrejme, že na mnohých ľudových oslavách spievavali aj chlapi. V zmiešanej skupine je však oveľa zložitejšie nájsť vhodnú tóninu. Okrem toho, ženy sú zodpovednejšie.“
Repertoár pozostáva z dievčenských spevov, ale nájdu sa i piesne svadobné, krstinové, piesne o mužoch , o láske šťastnej i nešťastnej. Odvtedy, čo spevácku skupinu vedie Andrea Jágerová, majú speváčky aj pohybovú prípravu. „Choreograf pán Jamriška má o to ťažšiu prácu, že musí mladých tanečníkov vždy učiť niečo nové.“ Noví tanečníci sa musia naučiť určitému štýlovému prevedeniu. Navyše v tanečnej zložke je väčšia fluktuácia súboristov. Repertoár sa tu prirodzene obmieňa častejšie. Spevácka skupina si svoj repertoár udržiava, prípadne ho dopĺňa.
V spolupráci so Slovenským rozhlasom pripravila spevácka zložka verejnú nahrávku piesní . Andrea Jágerová vysvetľuje: „Za päť rokov sme si vytvorili nový repertoár. Speváčky túžili potom, aby bol zaznamenaný . CD bolo uvedené v rámci programu ´Keť ďiouke spievajú´.“ Na zázname nájdeme piesne z regiónov Podpoľanie, Hont a Novohrad. Sú tu piesne z Litavy, Dobrej Nivy, zo slatinských lazov, z Dúbrav. Piesne pochádzajú z piesňového výskumu Andrey Jágerovej ale aj z piesňových fondov.
Článok: Monika Necpálová. Foto: J. Števonka.