Púť za divadelným motýľom

Posted on 01/05/2012 od IMG_1979 in Divadlo, DJGT, DOD DJGT, Kultúra // 0 Comments

Pocahontas. Foto: Ján Števonka.

Kto divadlu pevne verí, dnes vstúpi do jeho dverí. I taký je 1. máj. Čas blízkosti k umeniu. Dotknúť sa divadla spoza opony, v kostýme zamávať krídlami a poletieť v ústrety tajomstvám divadelného zákulisia. Čo sa tom tam všetko deje? Posledná skúška, čierne linky a biele líčenie. Parochňa sa šmýka z vlasov, vlásenkárka hľadá sponky. Na scéne už svitá, toť práca osvetľovača. Zvukár trošku mešká, odfoťme si chytro tisíc a jednu gombičku v zvukárskej kabíne. Paparazzo v divadle skáče do kostýmu jedného zo siedmych trpaslíkov a hor sa na potulky. Nakukne do šatne. Cvak. Tam ktosi precvičuje hlasivky a napochytro venuje autogramy. V tom inšpicient volá „na scénu“. Očkom do maskérne a objektív je od púdru. V sklade prehodiť reč s technikom a stavbárom kulís. Frng na javisko. Opona sa otvára. Cvak.

Divadlo JGT vo Zvolene otvorilo svoje vrátka pre všetkých priateľov Thálie. Zvedavcov s fotoaparátom bolo viac ako dosť. Akoby sa každý snažil objaviť najväčšie taje divadla a zvečniť okamihy priateľstva medzi divákom a divadelníkom. Deň otvorených dverí sa koná už po deviatykrát. „Je to obľúbená forma kontaktu nášho divadla s divákmi. Návštevníci bývajú zvedaví na zákulisie divadla, na to, ako sú prepojené jednotlivé zložky a ako vzniká výsledné predstavenie. My v divadle sme zase zvedaví na otázky a postrehy divákov,“ hovorí dramaturgička divadla Uršuľa Ferenčuková.

Deň otvorených dverí láka do divadla množstvo malých aj veľkých zvedavcov. Návštevníci majú skvelú príležitosť spýtať sa divadelníkov na to, ako to v divadle chodí. Počas troch hodinových vstupov stretnete na chodbách usilovné včeličky divadla, ktorých prácu divák navonok nevidí, no bez nej by žiadna inscenácia nevznikla. Tí najodvážnejší si zostavia aj celkom slušnú galériu fotografií hereckých osobností.

„Tento rok sa nesie v znamení putovania za divadelnými motýľmi. Niektorí diváci chodia pravidelne a vždy sa tešia na nový program. Často medzi návštevníkmi vidíme známe tváre,“ s potešením oznamuje Uršuľa Ferenčuková a na margo významu Dňa otvorených dverí dodáva: „Priamu odozvu nám píšu návštevníci do divadelnej kroniky, ale dosah to má omnoho väčší – napríklad, keď sme jeden rok hrali v rámci programu piesne z inscenácie Čertice, niektorí diváci si hneď išli rezervovať lístky na samotné predstavenie.“

A čo tajomstvo divadla? Zostane z neho aj na budúci rok, alebo už bolo odhalené všetko? Tu na nás veľavravne žmurkne dramaturgička, no prezradí len kúsok: „Divadlo je magické miesto. Niet obavy, že by sme vyzradili všetky jeho tajomstvá.“

Video – doporučujem použiť tlačidlo HD na videu