Je mladá, sympatická, so zaujímavým hlasovým prejavom, sršiaca humorom, ktorá ak sa to dá tak nazvať mala už dosť veľa rôznych milencov, s ktorými je dodnes viac než kamarátka a miluje cigánov.
Jej umelecké meno je Katarína Kubošiová, ale známa je pod umeleckým menom Katarzia a …
Koncert tejto pesničkárky priniesla do Zvolena hudobná agentúra ProMusic v spolupráci s mestom Zvolen a samotný koncert sa konal so začiatkom o 20-tej v malej sále DK ŽSR Zvolen.
Katarzia tu nevystupovala pred publikom po prvýkrát, ale ako sólo tentokrát áno. Prvýkrát ju bolo možné vidieť v júli roku 2013 v rámci 7. ročníka hudobného festivalu pod názvom Culturebox, kedy ju na gitare doprevádzal Michal Tölgyessy.
Vtedy pred takmer dvomi rokmi to bolo také nemastné neslané, ale v rámci myšlienky festivalu Culturebox prinášať netradičnú zmes hudobných žánrov to bolo viac než konzumné.
Tu v dekáči vyšla pred publikum od hora až po päty komplet odetá v červenom, až publikum ostalo pár sekúnd doslova v nemom úžase, ale po jej pár vetách smerovaných publiku sa zaraz určité napätie uvoľnilo.
Od začiatku je cítiť v skladbách z jej života značný progress a každá skladba, či už sa jednalo o Paranoje, Generácia Y ako aj Tancuj, tancuj má svoju dušu a telo a niet badať, že by tu niečo počas koncertu neladilo.
Nerozladili ju ani vtipné bonmoty z hľadiska od dredatého dievčaťa na tému Juraja širokého a pri tom všetkom povedala, že chcela byť ako Jaromír Nohavica, ale po prvej politicky skomponovanej pesničke zistila, že to nie je vskutku dobré.
Na záver ju len tak ľahko publikum nepustilo, ba dokonca ona všetkých prítomných dala a po dvoch prídavkoch bol tu koniec tohto koncertu Kataríny Kubošovej alias Ktarzie.
Najbližšie môžete očakávať už 2.5.2015 koncert v podobe spomienky na Deža Ursinyho, kedy sa o 19-tej v DK ŽSR zíde smotánka slovenskej bigbítovej scény. Spája ich totiž spoločná práca s jedným z najuznávanejších hudobníkov modernej slovenskej hudby Dežom Ursinym, ktorý nás pred 20. rokmi opustil, keď podľahol rakovine.
Tento koncert vrelo odporúčame a to nielen pamätníkom.
Článok a foto: Ján Števonka