V digitalizačnom centre na zámku sa dejú doslova zázraky

8 mesačná rekonštrukcia, rozpočet viac ako 15 000 000 (napokon 14), viac ako 100 000 zoskenovaných diel, ktorých digitálna kapacita na uloženie na server predstavuje skoro 100 petabajtov dát a to všetko na jednom mieste, v jednom meste a v jednej časti budovy vo Zvolene. Už ako možno tušíte, reč je o digitalizačnom centre, ktoré sa nachádza na Zvolenskom zámku,  konkrétne v Kapitánskom dome.  Doteraz si bolo možné len to či ono prečítať niekde v tlači a podobne, ale .... Práve o tomto digitalizačnom centre bola debata z cyklu debát pod názvom Jeden projekt – tri pohľady, ktorá sa konala 24.2.2016 v priestoroch SNG Zvolenský-zámok. Počas tohto viac ako hodinového podujatia, ktoré napokon bolo v podstate workshopom a prehliadkou priestorov digitalizačného centra sa všetci dozvedeli odpovede na vskutku zaujímavé otázky:

„Čo sa stalo s Kapitánskym domom?“ a „Prečo musela byť časť zámockých priestorov pre verejnosť uzavretá?“

To bola len časť otázok,  avšak tu prítomní ľudia boli doslova hladní po informáciach a tak sa dalo dozvedieť ešte podstatne viac.

O úvod a gro podujatia sa postaral Michal Čudrnák (vedúci lab.SNG), ktorý vysvetlil všetko podstatné,  čo sa týka tu umiestneného digitalizačného centra, ako aj o webovej stránke Web umenia,  na ktorú sa po úprave umelecké diela následne ukladajú v digitálnej podobe. Pre doplnenie treba uviesť, že Slovenská národná galéria sa od roku 2011 stala odborným garantom národného projektu Digitálna galéria.

Ono by si mohol ktokoľvek povedať,  čo tu je také extra?

Michal Čudrnák však objasnil, že zoskenované jedno umelecké dielo predstavuje v podobe dát cca 1 GB a celkovo bolo zoskenovaných už viac ako 100 000 diel z 18 galérií zo Slovenska, čo predstavuje skoro 100 petabajtov. Skener, ktorý sa tu používa má rozlíšenie po riadkovom bodovom prepočte 650 MPX  a jedno dielo sa skenuje cca 10 minút.Následne po náročnom  postprocesingu sa tieto diela umiestňujú na už spomínaný Web umenia, kde sú vo veľkosti 1:1 voči originálu. Ako ďalej uviedol, samotné diela musia byť farebne verné a ich snaha je, aby sa im postupne podarilo vymeniť nejaké staré, nevalne vyzerajúce fotografie na rôznych stránkach (Wikipédia atď.) práve za tieto neporovnateľne kvalitnejšie.

Po tomto zasvätení sa už následne konali tri nezávislé workshopy, či už to bola prehliadka digitalizačného pracoviska a ďalších priestorov s odborným výkladom, alebo spoznávanie tajov umenia DTP operátora a v neposlednom rade možnosť pozrieť si praktické ukážky  reštaurátorského tímu. Čerešničkou na torte bolo fotografovanie ľudí profesionálnym fotografom v ráme obrazu.

Tak aj takto nejako sa dala stráviť jedna streda a že to nebol stratený čas, o tom nikto nepochyboval, ba práve naopak. Každý návštevník odchádzal spokojný a plný nových informácií z podujatia, ktoré sa už nemusí opakovať.

Fotografie

Doporučujeme na pozretie aj tento dokument

Článok a foto: J. Števonka