Kauza pre porotu: Ako na novinársku mlaď?

Slávnostné vyhodnotenie Štúrovho pera 2017 v rámci XXXI. Štúrovho Zvolena kraľovalo 28. a 29. aprílu v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Nesporne jedna z najzaujímavejších udalostí zvolenského i celoslovenského novinárskeho života. Súťaž, ktorú možno označiť ako jeden zo základných kameňov mladého novinárstva. Zároveň aj ako kamienok budúcnosti toho profesionálneho, neraz háklivého oboru, ktorý perom (no dnes aj mikrofónom, kamerou či fotoaparátom) bojuje na poli pravdy a ľudskosti. Ale na rovinu: Je to naozaj tak? Pozrime sa na zúbok mladým žurnalistom z celého Slovenska. Nezľaknite sa. Nebudeme jediní. Začínajúci novinári sú doslova prípad pre porotu. Porotu v strehu!

Podujatie v čitárni plnej mladých žurnalistov zo školských radov zo všetkých kútov Slovenska otvorila riaditeľka knižnice Milota Torňošová. Do Čestného predsedníctva Štúrovho pera vymenovali tohto roku docenta Jána Sanda. Na otvorenie prijali pozvanie viacerí vzácni hostia: Katarína Ďurovcová – dlhoročná organizátorka Štúrovho pera, Andrej Tušer – významný novinár a vysokoškolský profesor, Ferdinand Tisovič z Literárneho fondu, Jozef Pinka – predseda Občianskeho spoločenstva Štúrov Zvolen, ale aj mnohí ďalší. Študentom sa prihovoril i prednosta Okresného úradu vo Zvolene Samir Muomani: „Vďaka patrí organizátorom, že sa takéto zmysluplné podujatie deje. Osobne ma teší, že je to práve v našom meste. Som presvedčený, že slovenčina je veľmi ľubozvučná. Mnoho slov nepotrebujeme nahrádzať ekvivalentmi z cudzích jazykov.“

Zhrňme, že v kategórii stredoškolských časopisov súťažilo 73 redakcií, vysokoškolských časopisov bolo 7. V ďalšej kategórii porote prešlo rukami 164 žurnalistických prác od 64 stredoškolákov a 87 príspevkov od 42 vysokoškolákov. Do osobitnej piatej kategórii spadá 9 elektronických magazínov.

Z množstva cien uveďme aspoň toľko, že Zlaté Štúrovo pero a Hlavnú cenu Nadácie Čisté slovo v kategórii vysokoškolských časopisov získali Farmakoviny – časopis Slovenského spolku študentov farmácie. Porota v zložení Lukáš Milan, Zuzana Štelbaská, Jozef Bednár ich označila za prekvapenie alebo skokana roka: „Farmakoviny vypočuli rady poroty z minulých rokov a urobili najvyšší kvalitatívny skok. Články sú pútavé, skladba tém sa neustále točí okolo farmácie, žánrovo i graficky pestré. Evidentná je aj premyslená, no uvoľnená práca s titulkou.“ Časopis Farmakoviny získal aj finančnú prémiu.

Kategóriu stredoškolských časopisov hodnotili: Pavol Vitko – hlavný štátny radca, Patrik Herman – moderátor a redaktor TV Markíza, Lukáš Diko – riaditeľ Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS. Ministerstvo školstva ocenilo na návrh tejto poroty svojou cenou pedagogičku, ktorá sa dlhodobo a tvorivo podieľa na podpore študentského média, v tomto prípade časopisu Fonendoskop na Strednej zdravotníckej škole v Poprade, Janu Kurucovú.

A čo znie zarážajúco? Pozrite sa s nami na relevantné zhodnotenie kategórie vysokoškolských časopisov odbornou porotou. Z jej rozhodnutia vyberáme: „Kvalitatívne sklamali najmä časopisy vydávané študentmi žurnalistiky, či masmediálnych štúdií. Naopak, pozitívnym prekvapením sú časopisy nenovinárskych vysokých škôl, ktoré dosahujú porovnateľnú, ak nie vyššiu kvalitu, ako tie novinárske.“ Azda toto bude dostatočným apelom, aby sa tí, čo si vyvolili novinárske povolanie nenechali unášať len rutinou školy, ale trochu viac zabŕdli do čistej reality a okresali sa v dynamickej praxi.

Skvelou príležitosťou na to je práve Štúrovo pero. Aj podľa pedagogických skúseností Patrika Hermana, „byť novinárom je o talente a o chcení; škola samotná vás nenaučí byť dobrým novinárom“. Známy reportér je stálicou Štúrovho Zvolena, a tak tohto roku pripadla aj jemu milá povinnosť besedovať s mladým publikom. Otvorený rozhovor o žurnalistike vyústila aj do Hermanovho satirického komentáru: „Nikto dnes nečaká len na vás. Žurnalistika a príbuzné mediálne obory sú skoro na všetkých školách. Toľko novinárov ročne neumrie, koľko ich vychrlia univerzity na Slovensku do mediálneho priestoru.“ Ako sa teda presadiť? Možno aj tak, že máte odvahu opýtať sa. Novinár ako prvý by mal mať v sebe prirodzenú guráž klásť otázky. „Človek si zvyčajne zapamätá toho, kto sa opýtal prvý. Šťastie nemá ruky, nemôže po vás chňapnúť, ale vy tie ruky máte. Nikdy neviete, kto si vás všimne.“

Vyhodnotenie