Na meradle slovenského sveta slová

Ako odmerať slovenský svet? Slovom, slovom! A aké veľké je slovenské srdce? Aj to odmeriaš pomocou slov. Ich neha a ich drsnosť kreslia sínusoidu v sieti slovenského sveta. Na mape slovenčiny prekračuje náš jazyk aj hranice štátu. Tú reč slávičiu chvália mnohí. Ale kto ju chráni? Ak vôbec niekto v tomto veku…

Nuž 28. a 29. apríla sa jej ochrankyňami stali ženy. Ony sú tie, ktorým vyššie položený hlas dovoľuje vyjadriť v básni či próze lásku, bolesť, radosť, nádej. Terézia Vansová, naša výnimočná spisovateľka a dejateľka, šila ženám literatúru priamo na mieru. Na jej počesť sa na celoslovenskom podujatí pod organizáciou Únie žien Slovenska v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici zišli dámy, najlepšie recitátorky zo všetkých kútov našej vlasti. Na podujatí sa už tradične zúčastňujú aj recitátorky z Vojvodiny, ktorých odlišný temperament cítiť aj v šarmantnom recitačnom prejave. Približne štyridsať súťažiacich v kategóriách poézia aj próza, členených podľa veku, porota odmenila a zaradila do bronzového, strieborného alebo zlatého pásma. „Slávnosť týchto dvoch dní sa uzavrela odovzdávaním pásiem podľa vašich výkonov, ale víťazkami ste všetky, ktoré sa venujete poézii i próze popri svojej profesii či štúdiu,“ povedala na záver porotca so zlatým hlasom Juraj Sarvaš. Niet pochýb, že je to tak, lebo porota hodnotí každú recitátorku individuálne. Svojím spôsobom zaradenie do pásma je pomôckou, ktorá určuje, v čom sa ešte možno zlepšovať. „Treba pátrať po význame slova,“ radí pri debatách s prítomnými vynikajúci recitátor Juraj Sarvaš.

Ktovie, či je to náhoda, alebo dôsledok systematickej práce žien na sebe, ale tento jubilejný 50. ročník Vansovej Lomničky považuje zo svojho subjektívneho pohľadu za najlepší predsedníčka Únie žien Slovenska Irena Belohorská.: „Vybadala som, ako si vážite, že ste tu. Bolo to vidieť aj na slovníku, lebo sa objavovali v prednesoch len slušné slová.“ Predsedníčka únie žien objasnila, že celé podujatie je úctou k Terézii Vansovej a očakáva sa, že tak by k tomu mali pristupovať všetky účastníčky súťaže. Na recitačný prejav sa preto treba podľa jej slov aj príležitostne obliecť: „Predstavte si, že by vás pani Vansová pozvala na kávu. Prišli by ste v texaskách a teniskách? Snažili by ste sa k tomu patrične obliecť a milo sa jej prihovoriť.“

Jedným zo želaní Juraja Sarvaša je, aby sa podarilo v budúcnosti zorganizovať denný seminár pre účastníčky. To je cesta, aby sa slovenčina zdokonaľovala. „Mäkčeň má významotvornú funkciu, ale nie je to základ slovenčiny. Okrem toho je tu rytmus, tempo, intonácia,“ zdôrazňuje. Juraj Sarvaš za všetkých členov poroty tohto roku zhodnotil kladne aj výber textov: „Odzneli aj zabudnutí autori: Hviezdoslavova Zuzanka Hraškovie, či Šolochovov Tichý Don. Neraz sa objavovali v minulých ročníkoch i texty neprimerané autorkám. Dobrý príkladom je účasť recitátorky, ktorá siahla po Válekovej básni, ktorú pred 33 rokmi už na Vansovej Lomničke recitovala. Tentoraz porota zhodnotila, že na filozofiu tohto velikána slovenskej poézie naozaj dozrela. Táto milá skutočnosť inšpirovala Juraja Sarvaša k záverečnej recitácii Válkových veršov: „A milujúcim ženám zlato! Zato len, že sú. Za číru nežnosť. Za ten pevný bod nášho vesmíru… Život je prikrátky a motor beží na vysoké obrátky.“

Únia žien Slovenska, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Literárne a hudobné múzeum a Asociácia slovenských spolkov žien vo Vojvodine (Srbsko) pripravili pri príležitosti 50. ročníka festivalu Vansovej Lomnička a 10. ročníka organizovaného v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici sprievodné podujatie Slovenčina moja rodná – Múzy poézie a prózy. V priestoroch Literárneho a hudobného múzea sa večer 28. apríla stretli pred zrakom početného publika slovensky píšuce autorky, žijúce v zahraničí. Podujatie spestrilo vystúpenie folklórneho súboru Matičiarik a ozvláštnili prednesy básnických, prozaických, ale aj odborných literárnych diel autoriek. Z Poľska sa prítomným predstavila Milica Majeríková-Molitoris, z Rumunska pricestovala Dagmar-Mária Anoca, Katarína Hricová a Katarína Mosnáková Bagľašová pochádzajú zo Srbska, a najmladšiu generáciu autoriek zastupovala len šestnásťročná Valeria Ruslanivna Tokar z Ukrajiny. Čo viac dodať? Nech je tých dní bohatých na múdrosť, cit a energiu žien plno. Veď zjemňujú svet.

Fotografie