Pátranie po skrytej tvári obrazu

Foto: Monika Necpálová

Slovenská národná galéria dáva návštevníkom do rúk pomyselné kľúče od Zvolenského zámku pod označením Zámok bez zámkov od 11. do 17. apríla. I my sme sa vybrali na jedno z avizovaných podujatí. Kľúčom sa nám v stredu i štvrtok podarilo odomknúť priestory, inak uzamknuté pred očami verejnosti: Kapitánsky dom Zvolenského zámku. Kedysi sídlo zámockého vojenského kapitána, dnes ojedinelého digitalizačného pracoviska, ktoré vzniklo v rámci národného projektu Digitálna galéria v roku 2012. Počas dvoch mohli zvedaví záujemcovia zažiť komentované prehliadky digitalizačného pracoviska Slovenskej národnej galérie a pochopiť tak dôležitosť a výnimočnosť reštaurátorskej i digitalizačnej činnosti. Ako chrániť historicky a umelecky významné galerijné artefakty? O odpovede sa s nami delil reštaurátor Miroslav Sluka.

Vo Zvolene digitalizujú obrazy z galérií z celej republiky, ale aj spoza hraníc. Prechádzajúc chodbami a poschodiami pracoviska videli sme fumigačnú komoru. V nej sa zbierkové predmety zbavujú plesní pôsobením plynu etylén oxid. Celý proces sterilizácie trvá 24 hodín. Hoci je komora dosť veľká, pri nadrozmerných obrazových dielach, musí isť dolu aj rám a obrazy sa rolojú. Rôznorodosť použitých materiálov predpokladá vždy iné špecifické podmienky fumigácie. Podľa slov odborníka moderné techniky, kombinované techniky alebo naopak starodávne techniky sú najkomplikovanejšie, lebo je ťažko odhadnúť s akým materiálom alebo akým typom farby či tvrdidla umelec pracoval. Bez dôkladného skúmania, neraz až akejsi alchýmie, nehodno dať dielo do procesu sterilizácie, pretože by to mohlo mať nezvratné následky. „Prvý materiál, ktorý sme sterilizovali, bola textília, ale viac-menej možno u nás ošetriť akýkoľvek materiál - od textilu, cez drevené plastiky až po preparované zvieratá,“ vysvetľuje Miroslav Sluka.

V reštaurátorskom ateliéri papiera nás privítali ďalší dvaja reštaurátori Na vlastné oči bolo možné vidieť niekoľko storočí starú, takmer zhorenú knihu Blaise Pascala, ktorú sa podarilo zreštaurovať. Slovenská prax reštaurovania, vychádzajúc z talianskej školy, dodržiava nasledovný princíp: Každý reštaurátorský zásah musí byť rozpoznateľný. Preto napríklad aj papier, ktorý je doplnený v reštaurátorskom procese na chýbajúce miesto v knihe, musí mať iný odtieň ako originál. V chemickom laboratóriu sa diela skúmajú pod mikroskopmi, ale aj za pomoci rôznych druhov svetiel, či už infrančerveného alebo ultrafialového. Na bezpečnom mieste sa nachádza aj RTG pracovisko. Práve v tejto rovine niekedy chemické laboratórium slúži aj pri riešení kriminalistických prípadov. Veď nejedno dielo je vraj podfukom. Spolupráca s políciou nie je ničím neobvyklým.

Zreštaurované diela sa skenujú veľkoplošným skenerom, následne sa skeny graficky upravujú, aby boli identické s originálom. Dielo sa napokon registruje na prezentačnú stránku Web umenia, aby boli dostupné a stiahnuteľné pre širokú verejnosť.

Prehliadok digitalizačného pracoviska sa zúčastnili i školy, ale záujem bežnej verejnosti bol tiež citeľný. Nasadenie, s akým nás prevádzal reštaurátor Miroslav Sluka vzbudilo v každom z návštevníkov záujem o reštaurátorstvo. Za množstvom umeleckých diel sa skrývajú totiž tajomstvá. Pridať sa aspoň na chvíľu k pátračom po týchto tajoch sa oplatilo. Domov si každý mohol odniesť plnú hlavu vedomostí o takej neobvyklej práci, akou je ochrana umeleckých diel.

Fotografie

Článok a foto: Monika Necpálová

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.