„Každá hra so psom je tréning a každý tréning je hra!“ To je motto skupiny Psíčkari- ZV a jej predstaviteľa a člena Michala Nichtu.
Psíčkari- ZV je združenie ľudí, ktorí sa snažia mať doma len tých najlepších a najvychovanejších domácich miláčikov. Zároveň chcú dokázať, že psi nie sú záťaž, ale naozaj najlepší priatelia človeka. Ich aktivity sú namierené na zlepšovanie vzťahov psov a ich majiteľov.
Na otázky redakcie odpovedal Michal Nichta, zakladajúci člen skupiny a zároveň „muž za oponou“, ktorý chce, aby za neho hovorili jeho skutky.
Všimli sme si, že usporadúvate cvičenia psov za dobrovoľné vstupné. Ako sa zrodila myšlienka o cvičení poslušnosti?
Myšlienka sa zrodila v hlavách ľudí, ktorí nechcú mať doma gaučových povaľačov, prípadne rozmaznaných leňochov (úsmev). Nuž pri venčení svojich chlpáčov sme sem-tam aj prehodili nejakú tú vetu, slovo dalo slovo, spoznali sme cvičiteľku, mimochodom vyštudovanú veterinárku, ktorá ma za sebou výcvik desiatok psov. Ona sa ponúkla, že nám poskytne svoje poznatky vo výcviku. Začínali sme štyria niekedy v strede tejto jari a teraz cvičí pravidelne cez 15 psov rôznych rás a veľkostí. Dobrovoľné vstupné som vymyslel ja, ako poďakovanie cvičiteľke, ale nikoho nenútime. Stane sa, že človek nemá alebo zabudne. Nič sa nedeje, keď nedá, je to fakt len dar cvičiteľke za jej ochotu a trpezlivosť.
Na akom princípe funguje vaša skupina?
Fungujeme na princípe spoločnej lásky ku psom 🙂
Venujete trénovaniu a cvičeniu psov aktívne? Vlastníte aj vy psíka?
So psami som v kontakte od malička, každá hra so psom je tréning niečoho a každý tréning je hra. Áno mám psa, Jack Russell Terier vlastným menom Maxim.
Využívate nejaké špeciálne metódy na tréningy?
No metódy sú rôzne, snažím sa sledovať popredných svetových trénerov a ich publikácie a vyberať si z toho to najlepšie. Zaberie to dosť času a keďže sa toho veľa na Slovensko nedostane a tobôž nie preložené, či už knihy ale aj DVD- čka, hlavná idea je aby, to bavilo toho psa, aby z toho mal neskutočnú radosť a vtedy naučíte psa čokoľvek. Takže žiadna drezúra sa nekoná. Vo vzťahu ja a pes chcem byť vzorom a nie diktátorom.
Máte aj iné aktivity okrem výcviku? Napríklad canisterapiu?
Je to terapia, pri ktorej pes-terapeut pozitívne pôsobí na psychický ale aj fyzický stav pacienta. Je určená pre fyzicky alebo psychicky postihnutých pacientov. Človek zabudne na svoje postihnutie, alebo ho začne lepšie znášať, keď sa môže pohrať, pomaznať so psom. Tiež sa to môže využiť na geriatriách alebo v domove dôchodcov, kde si starý človek spríjemní dni psou návštevou. Cvičiteľka a jej borderská kólia Lady už niekoľkokrát absolvovali skúšky, preto ich podporujeme na našich stránkach. Veľkou výhodou je aj to, že psa, ktorý prejde skúškami na výbornú už nemusíte mať zapnutého na vôdzke a nemusí mať košík na miestach, kde sa to vyžaduje.
Na vašich stránkach pripravujete článok o dogfrisbee, môžete našim čitateľom ozrejmiť o akú činnosť ide?
Dogfrisbee je aktivita so psom, ktorá rozvíja jeho základné lovecké inštinkty: bež, sleduj, chyť (ulov)a dones. Je to vec, ktorá pobláznila mňa, resp. môjho psa pretože po kúpe diskov zabudol na ostatné hračky 🙂 Niečo bližšie sa už čoskoro dočítate na mojich stránkach.
Často sa zúčastňujú vaši členovia výstav a súťaží psov? Máte za sebou aj nejaké úspechy?
Ja osobne si na výstavy nepotrpím, ale ľudia okolo mňa chodia na výstavy a nosia medaily a poháre. Tie ocenenia majú rôzne značky, v ktorých sa asi nebudem nikdy vyznať, tak neprezradím, kto aké ocenenie získal. Ako OZ-ko sme ešte neboli na žiadnej výstave, ešte nefungujeme oficiálne.
V čom spočíva spolupráca so Slobodou zvierat, organizáciou Pes v núdzi, či Karanténnou stanicou vo Zvolene…
Podpora SZ a KSZV je len v tom, že som umiestnil kontakt na nich na mojich stránkach. Určite nikomu z vás neušla kauza SZ, ktorá sa pretriasa momentálne v médiách a tak isto meno KSZV nie je najčistejšie, ale môj postoj k danej veci je taký, že aspoň niečo robia na rozdiel od tých, ktorí iba kritizujú. Ale za ľudí z OZ Pes v núdzi dám ruku do ohňa, ich práca týmto smerom je neskutočná, famózna, naozaj tomu dávajú všetko. Naša priama spolupráca je aj v tom, že vodia na cviká poslušnosti „útulkáčov“, ktorých sa snažíme niečo naučiť a zvýšiť im tak šancu na adopciu. Do budúcna plánujeme spoločné akcie, no nebudem zatiaľ prezrádzať, ľudia sa určite včas dozvedia potrebné info 😉
BAK je niečo ako sesterská skupina? Ako spolupracujete s nimi?
BAK alebo inak Banskobystrický agility klub je riadne fungujúce občianske združenie nadšencov psieho športu agility. To je beh cez rôzne prekážky. Hŕstka ľudí so skvelým prístupom a zdravým zápalom pre danú vec trénujúca približne každú sobotu pri bežeckej dráhe patriacej UMB v BB, no čoskoro sa budú sťahovať na svoj pozemok do Iliašu.
Vaše ciele ako OZ sú…
Naše ciele sú naše psy! Ale v podstate mojim cieľom je pozdvihnúť psíčkarsku komunitu, dať jej čo najviac, aby si ľudia svojich štvornohých kamarátov viac vážili, aby ich netýrali, nevyhadzovali, jednoducho im neubližovali svojimi ľudskými neresťami, veď ako niekto múdry raz povedal: ten kto nemal psa, nevie aké je to byť skutočne milovaný.
Ak sa niekto chce stať vašim členom, čo musí pre to urobiť? Aké predpoklady musí spĺňať?
Ešte nie sme oficiálne OZ a každá pomocná ruka a labka je vítaná. 🙂
Čo pokladáte za úspech v rámci skupiny Psíčkari- ZV?
Asi pred pol rokom som bol sám (nakoľko nikto s môjho okolia nebol dostatočne „dogpositiv“, nespoliehal som sa na známych), môj pes, webová stránka a odhodlanie. Teraz máme vlastnú cvičiteľku, pravidelné cvičenia, napreduje spolupráca s OZ Pes v núdzi, ja cvičím dogfrisbee, neveril by som že sa to dá stihnúť za polrok a určite nepoľavím a budem hnať celú skupinu ďalej a ďalej…
Na záver: Pozor! Pes nie je hračka!
Článok: Silvia Kopčanová.