Už dávno sa mi nikto nepoďakoval tak milo ako 24. decembra. Niežeby som sa ocitla načisto v rozprávke – ak áno, bola by dosť krutá – ale veď posúďte sami…
Neskoro večer 23. decembra hľadám na webe jednu dôležitú informáciu. Kde to len môže byť? A o koľkej? Hoci mám, vďakabohu, prístup k internetu, o mieste a čase konania jednej výnimočnej vianočnej chvíle oveľa skôr ako ja vedeli ľudia v núdzi.
Nepotrebovali k tomu ani internetový prehľadávač, ani telefón. Pomaly odbije osem večer a mne neostáva iné než dedukovať: vlani sa Vianoce pre ľudí v núdzi konali na cirkevnej základnej škole vo Zvolene. Spomínam si, že aj vtedy sa dvere pre núdznych otvorili o jedenástej predpoludním. Iste to bude tak aj v tomto roku, nádejam sa. Posledný pokus – zavolám do charitatívnej organizácie Marta vo Zvolene. Ako vždy keď treba, komunikačné kanály zlyhávajú. Na tretíkrát som na opačnom konci linky konečne začula hlas so španielskym akcentom. Slúchadlo zdvihla rehoľná sestra Mária: „Pravdaže len príď! My tam budeme už od deviatej. Treba chystať stoly, variť kapustnicu, pripraviť všetko vo sviatočnom.“ Potešila som sa a s pocitom, čo veštil zmysluplné chvíle Štedrého dňa, som nasledujúce ráno vyskočila z postele.
Vošla som cez zadný vchod do zvolenskej základnej školy. Do nosa mi hneď udrela vôňa kapustnice. Privítala ma Helenka, vďačná to tvár, ktorá sa v ten deň chopila varechy pripravujúc tradičné gurmánske špeciality vrátane vianočnej ryby a šalátu. Netrvalo dlho, objavili sa i ďalší dobrovoľníci. Azda nikdy nám, čo máme strechu nad hlavou, nie je tak ľahko pomáhať ako na Vianoce. „V našej farnosti máme našťastie charitatívnu organizáciu, ktorá pomáha ľuďom po celý rok, nielen cez sviatky,“ prihovoril sa mi úprimne Vojtech Nepšinský, dekan Rímskokatolíckej cirkvi vo Zvolene. Bodaj by sme na to nezabúdali ani my ostatní! Nezisková organizácia Marta má sídlo na Jesenského ulici. Ak sa vám zvýši šatstva po vianočnom upratovaní, skúste tam zaklopať. Bude vám otvorené. Vy akoby ste dostali do daru jednu prázdnu skriňu a ktosi teplý kabát.
Za jeden stôl si v ten sviatočný deň sadli všetci aktéri veľkej, neraz životnej, otázky – otázky ľudí v núdzi. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Vladimír Maňka, vošiel do dverí s obrovskou škatuľou plnou koláčov. S nejedným z prítomných ľudí bez domova sa už stretol a pozná ich situáciu, ich vzlety a pády. Miroslav Kusein, primátor Mesta Zvolen, hovorí: „Mesto má relatívne dobre vybudovanú sociálnu sieť.“ Situáciu núdznych zastrešuje miestny Útulok Nádej a už spomínaná nezisková organizácia Marta. Hosťom bol i Ján Podlesný, zborový farár evanjelickej cirkvi a. v. vo Zvolene. Evanjelická i katolícka cirkev je neraz pre ľudí v núdzi sprievodcom na ich ceste k zodpovednému životu.
Praktické darčeky, nad ktorými mnohí z nás na Vianoce iba mávnu rukou – teplé ponožky či rukavice, dostali v ten sviatočný deň úplne iný rozmer. Nielenže si tieto drobnôstky ľudia v núdzi vedia vážiť. Sú i znakom ľudského tepla. A toho bolo za sviatočným stolom viac ako dosť. Otvorená vrava sa niesla v priateľskom duchu. A keď ste počuli okolo seba za každou vetou „prosím“ a „ďakujem“, nebolo treba veľa k dobromyseľnému úsmevu. Výzvou ostáva pre tých, čo pomáhať môžu, každý ďalší deň nového roka a pre tých, ktorým je pomoc určená, aby neskĺzli z cesty, po ktorej im neraz druhí ochotne a bez nárokov pomáhajú kráčať.
Fotografie
Článok a fotografie: Monika NECPÁLOVÁ
Sledujte ZV-podujatia.com na Facebooku, Google+ a Twitteru