Kde bolo tam bolo, bola raz jedena rozprávková záhrada …… možno si poviete, že dosť už bolo rozprávok, veď žijeme v reálnom živote a rozprávky sú aj tak len pre malé deti.
Nuž, ale ako inak začať, ak sa naozaj v jednu júnovú sobotu premenila jedna záhrada na rozprávkovú a kto vošiel dnu tak ..
Ide o podujatie venované nielen deťom, ktoré sa hrdí už svojim 11. pokračovaním. Nie všetky ročníky sa konali v tejto záhrade, ale myšlienka a všetko okolo toho je tu po 11-krát. Organizačne toto podujatie bolo pod hlavičkou Pink Harmony Academy.
Podujatie svojim spôsobom je nápomocné aj študentom akadémie, ktorí sa takouto interaktívnou formou môžu prezentovať pred všetkými ľuďmi, čo si v sobotu dopoludnia našli sem cestu.
Jednou vetou povedané, ide o interaktívne podujatie pre všetkých, ktorí nezabudli byť deťmi, o príbeh, súťaže, divadlo, tvorivé dielne a samozrejme aj o priehrštie zábavy.
Poďme sa však bližšie pozrieť, čo všetko sa dalo v záhrade absolvovať.
Pred vstupom dostalo dieťa Rozprávkový dekrét, na ktorý malo zbierať a lepiť na každom stanovišti v rozprávkovej záhrade nálepky. Tie mohlo získať vo veštiarni u sympatických cigánok, u kráľa, ktorému stačilo zahrať nejakú zaujímavú melódiu a hneď povedľa si mohlo skúsiť aj onakvejšie hudobné inštrumenty. Ak pri tom všetkom nebodaj vysmädlo, tak chemik sa o jeho smäd postaral, nakoľko jeho bohatá ponuka elixírov v jeho chatrči ponúkala nepreberné množstvo či už žabieho slizu, rannej zory a ktohovie, čoho všetkého.
Takto posilnené mohlo ísť aj na skusy za čertom k jeho pekelnej bráne, kde jeho ešte pekelnejšie asistentky mu všetky zmysly tanečnými kreáciami pomútili, ba i peklom musel prejsť, aby ho lucifer pustil späť, odkiaľ prišiel.
Nuž, aby sa nepovedalo, že tento náš bohatier je síce udatný, ale nešikovné polienko, tak si mohol svoje kreatívne myslenie a svoje šikovné rúčky zapojiť pri ďalších dievčinách, ktoré mali na starosti výtvarné dielne.
Okrem už spomínaného programu si bolo možné zakúpiť u vyberača daní groše, s ktorými sa dalo platiť za chutné občerstvenie v podobe guláša, poprípade si upiecť špekačku v neďalekom špekáčikove alebo vyhľadať lesné víly, ktoré predávali tombolové lístky a ak mal človek čo i len trochu šťastia, mohol vyhrať jednu z množstva pekných cien.
Ďalší ročník je teda za nami a veru bol to viac než príjemne strávený deň, počas ktorého bolo človeku dopriate naozaj veľa a z rozprávkovej záhrady odchádzal plný energie a s pocitom, že nabudúce príde zas.
Fotografie
Článok a foto: Ján Števonka.
Sledujte ZV-podujatia.com na Facebooku, Google+ a Twitteri