Fóry v O.K.mihoch

ondrej-kalamar-okamihy-2

Akt krstu. Foto: Ján Števonka.

„Modrej nikdy nie je dosť!

– povedal si kalamár a vylial sa na svet.“

...smejú sa na nás písmenká z prvej strany „O.K.mihov“. Ondrej Kalamár ľavú ruku dlho musel meniť za pravú. Spisovateľ bol už v škole večne zababraný od atramentu. Azda tie dávne fŕkance predurčili, že jeho najnovšia knižočka sa bude krstiť atramentovými machuľami. Starodávny červený kalamár na stole, pero v ňom, a frk! Pokrstené. Sám svoju tvorbu nenazve inak ako „aforizmy - fŕkance myšlienok“.

Za všetkým hľadaj Heviera. Známy umelec sa ako tieň vznáša nad knihou iskrivého humoru. Kalamárova zbierka „O.K.mihy“ sa zrodila z jeho popudu. A bol to práve on, kto nazval knižočku „rozkošnou vecičkou“ a dobrovoľne sa pustil do ilustrácií. Len čo začnete listovať, vyleje sa na vás kalamár. Bublajúci atrament kreslí machule v podobe bonmotov na každej strane. Kontra mu hrá jedna maľba za druhou. Ani neviete, milí moji, kam skôr oko položiť. Hudobná partitúra, terč či pán v bielom s lesklou kosou...

Žltá ponorka, „Yellow Submarine“. Pracovný názov knižočky predurčila slnečná obálka. Pláva si, pláva, tam kde je sláva. Súzvuk pestrých ilustrácií a čierneho písma roztrúseného v knihe všetkými smermi Ťa zaskočí. Skočí Ti do očí a nehanbime sa povedať, že aj do reči. Ondrej totiž do reči skáče celkom slušne. Myšlienky každodenné, prosté i filozofické sa ho nepýtajú, či môžu von. A tak ich fŕka na všetky strany. Šarmantne opisuje v slovkách svet, jednou vetičkou udrie na tú správnu strunu a spoločnosť sa má čo brániť, keď jej nastavuje zrkadlo. Trošku satiry, kvapky poučenia. Múdrosti dňami zozbierané inšpirujú nejedného z nás a už prikyvujeme hlavou, alebo sme zásadne proti, dopĺňame jeho názory, požičiavame si.

Ondrej je provokatér. Ale taký nežný. Preto má toľko priateľov. Jedným z nich je aj zvolenský výtvarník Dušan Daniš – záchranca. História ich priateľstva je takmer nedozerná, no prezraďme, že sa začala v kamenárstve. Ondrej je totiž z profesie kamenár, ale povolaný na svet ako spisovateľ. Dušan krstil knižku v Krajskej knižnici Ľ. Štúra vo Zvolene v piatok 13. apríla. „Tvoriť knihu znamená podvádzať manželku tak, že sa za to nemôže ani hnevať,“ hovorí výtvarník a podotýka: „Kniha je nemanželské dieťa, ktorému sa poteší celá rodina.“ Krstniatko sa malo pôvodne krstiť symbolicky tekutinou zrodu. Pri skupenstve zostaneme, krstný otec sa však zdráhal, a tak sa krstilo inou vzácnou tekutinou – krvou. Samozrejme len symbolicky. Červeným atramentom. Veď ten koluje v žilách autora, čo sa narodil s menom Kalamár. Pôvodne s mäkčeňom, ako rodák z Hriňovej z kopca Jasenovo. No s prechodom do mesta pod Pustým hradom mu meno spustlo a mäkčeň stratilo. Na čo by mu aj bol, keď hovorí pravdu na tvrdo.

Kniha bola prezentovaná už pred pár dňami v Bratislave a sudičkami (či sudcami?) vtedy boli Dado Nagy, Daniel Hevier a Marcel Palonder. Sú tomu tri roky, čo Hevier akoby mimochodom podotkol, že Ondrejove aforizmy, ktoré sa dovtedy objavovali len na internete, by si zaslúžili z kybernetického priestoru medzi skutočných ľudí.

Žeby sme tiež vyskúšali rolu sudičky? Nuž Ti, milé O.K.mihy, súdiac s čistou hlavou, prisudzujem túžbu nejedného čitateľa. Žeby po Tebe silno túžil a nikdy sa nedotúžil. Lebo, ako povedal krstný otec, „splnenie je vraždou túžby“. Listujte, priatelia, v zlatej knižočke a každá jedna myšlienka v nej frknutá umocní vašu túžbu siahnuť po ďalšej myšlienke-milenke.

Video 1. časť– doporučujem použiť tlačidlo HD na videu – druhá bude nasledovať

2. časť 

Fotografie

Článok: Monika Necpálová. Foto a video: Ján Števonka.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s